Výživa v prvom roku života

28. januára 2016

Výživa v prvom roku života


          V súčasnom období internetu majú mladé mamičky, ockovia a príbuzní dostatok zdrojov informácií o starostlivosti o dieťatko.  Zaujímajú sa o psychický vývoj dieťatka dokonca ešte pred narodením. Samozrejmosťou je príprava na pôrod, zabezpečenie výbavičky a podobne.

Cítia zodpovednosť za jeho vývoj po každej stránke.

V posledných  rokoch sme  zaznamenali i trvalý pokrok vo výžive detí.

Mnohé nové informácie však neboli správne pochopené a interpretované. Došlo hlavne k nezrovnalostiam okolo zavádzania lepku  ( ESPGHAN  Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu 2008 ).

Stále pribúda množstvo vedeckých informácií o nenahraditeľnosti  dojčenia a materského mlieka. Potvrdzujú to materiály Svetovej zdravotníckej organizácie ( SZO), UNICEFu a hlavne odborných pediatrických spoločností.

Sme radi, že sa môžeme na Slovensku oprieť o materiál Výživa dojčiat a batoliat : štandardné odporúčania pre Európsku úniu a o Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. novembra 2009 Normatívna časť: č. 56 Odborné usmernenie MZ SR o podpore výživy dojčiat a batoliat dojčením.

Ukázalo sa, že  výživa na počiatku života  významným spôsobom ovplyvňuje  zdravie jedinca  v ďalších rokoch.

Dieťatko potrebuje pre svoj šťastný a zdravý vývoj teda nielen  lásku, citové zázemie, každodennú starostlivosť, oblečenie, kočík a všetko ostatné, ale predovšetkým  dobrú a pre každý vek primeranú správnu výživu.  

Zdravie našich  najmenších v súčasnosti ohrozujú mnohé faktory, ktoré rodičia   nemôžu ovplyvniť. Avšak v silách každej mamičky, otecka aj širšieho príbuzenstva je dodržiavať   správne postupy a zásady výživy u našich detí.

Po  narodení sa musí dieťatko adaptovať na život  mimo matkinho tela. To kladie obrovské nároky na jeho celý organizmus. Zároveň si musíme uvedomiť, že po pôrode dochádza k vyzrievaniu viacerých orgánov a funkcií  napr. zažívacieho  traktu a látkovej premeny, obličiek, centrálneho nervového systému, imunitného systému. V prvom roku  života narastie dieťa najviac ako neskôr za celý život. Dieťatko sa rozvíja po stránke psychickej, pohybovej i sociálnej.

Preto  treba klásť dôraz na správnu výživu, z ktorej dieťa čerpá nielen energiu ale i stavebné látky potrebné pre jeho rast a vývoj.

Mnohí rodičia, ale ani zdravotníci  si neuvedomujú, že práve v prvom roku života si dieťa  vytvára  základné stravovacie návyky. Tie sú podmienené tiež kultúrne i národne a sprevádzajú ho potom celým životom. Následky nesprávnej výživy sa môžu prejaviť niekedy ihneď, alebo neskôr v detstve, ba až v dospelosti.

              Materské mlieko je  svojím zložením a vlastnosťami jedinečné pre výživu novorodencov a dojčiat do ukončeného 6. mesiaca života, potom s ostatnou stravou až do 1.-2.roku života.  Preto hovoríme o ňom ako o prirodzenej výžive. Je najoptimálnejšou potravou pre dojčatá. Všetky majoritné živiny materského mlieka  majú niekoľkonásobné funkcie.

V odbornej i laickej literatúre zaznamenávame nárast vedeckých informácií o význame materského mlieka. V mnohých krajinách počet dojčiacich matiek rastie paralelne s ich vedomosťami o výhodách dojčenia. No u nás, žiaľ, tomu tak nie je.

Z novších vedeckých štúdií vyplýva, že matka, ktorá sa rozhodla o spôsobe výživy svojho ešte nenarodeného dieťatka už v tehotenstve a získala dosť informácií o výhodách dojčenia, o technike dojčenia, má všetky predpoklady svoje dieťatko úspešne a dostatočne dlho dojčiť. Vieme, že až 98 % žien má túto schopnosť, ale mnohé zlyhajú práve preto, že neboli pre dojčenie rozhodnuté ešte pred alebo počas tehotenstva.

Optimálny spôsob výživy dojčiat je výhradne ( výlučne, exkluzívne )  dojčiť  celých   6 mesiacov. Počas prvých 6 mesiacov života stačí dieťaťu iba materské mlieko, podľa individuálnych potrieb dieťaťa  doplnené iba  prevarenou vodou.

Prikrmovanie je vhodné začať po ukončenom šiestom mesiaci a s dojčením je vhodné pokračovať ďalej do prvého až druhého roku, aj dlhšie.

Až po 6. mesiaci u plne dojčeného dieťaťa zavádzame do stravy 1. a 2. príkrm a postupne ostatnú stravu podľa veku dieťaťa. Nie je žiaden  dôvod ukončiť dojčenie.

Dojčenie celých 6 mesiacov nie je povera. Laktácia ( tvorba mlieka ) je prirodzenou , fyziologickou funkciou zdravej ženy.  Dojčenie je forma matkinho sociálneho správania sa. Vzniká a formuje sa na báze učenia, akceptovania vzorov a v okolí zaužívaných schém správania sa. Žiaľ, u nás sa skôr uplatnia rady, ktoré význam dojčenia znevažujú a uprednostňujú umelý výživu umelými mliekami ( formulami ).

Preto treba neustále opakovať nesmierny prínos a pozitívny vplyv prirodzenej výživy na zdravý vývoj detí. Umelá výživa nie je nositeľom  prakticky žiadnych hodnôt, ktoré dojčenie a materské mlieko dieťaťu poskytuje.

Vlastnosť nutričná : Materské mlieko svojou biologickou skladbou bielkovín, cukrov, tukov, minerálov, stopových prvkov, vitamínov a vody najlepšie kryje  rastovú teda stavebnú a energetickú potrebu dieťaťa. Je to tekutina dynamická, ktorej zloženie sa mení podľa cirkadiálneho rytmu ( v priebehu dňa ). Je pre dieťatko najľahšie stráviteľná, druhovo špecifická, najmenej zaťažuje tráviaci a imunitný systém dieťaťa.

Materské mlieko obsahuje síce menej bielkovín  (  0,9 – 1,3 g / 100ml ) ako napr. mlieko kravské, ale dieťa ich dokáže oveľa lepšie spracovať a stráviť. V kontakte so žalúdočnou kyselinou dieťatka vytvára materské mlieko jemné zhluky bielkovín, zatiaľ čo bielkovina kravského mlieka ( kazeín ) sa premení na veľké, zle stráviteľné tvarohovité hrudky.

Pomer základných bielkovinových zložiek mlieka  ( kazeínu a srvátky je v materskom lieku 40 : 60 a v kravskom mlieku 80 : 20 ) ako aj unikátne spektrum aminokyselín je presne prispôsobené metabolickým požiadavkám novorodencov a dojčiat.

Dominantnou bielkovinovou zložkou materského mlieka sú srvátkové bielkoviny ( alfa – laktalbumín a laktoferín ). Naopak, hlavnou zložkou kravského mlieka je kazeín, pričom jeho hlavná súčasť beta – laktoglobulín je silným alergénom vyvolávajúcim často alergiu na kravské mlieko. Beta – laktoglobulín sa v materskom mlieku vôbec nevyskytuje.

Z esenciálnych aminokyselín materského mlieka má najväčšie zastúpenie leucín a lyzín a z neesenciálnych aminokyselín kyselina glutámová.

Materské mlieko je jediným bielkovinným zdrojom, ktorý má pomer methionín : cysteín rovnajúci sa alebo menej ako 1,0. Z cysteínu vzniká taurín, ktorý je dôležitý napr. na stabilizáciu membrán , vývoj CNS, žlčových ciest a sietnice. Taurínu je v materskom mlieku 30 x viac ako v kravskom. Obsah aromatických aminokyselín (fenylalanínu a tyrozínu) je omnoho nižší v srvátkových  bielkovinách materského mlieka ako v kazeíne. Preto materské mlieko menej zaťažuje trávenie .

Približne polovica energetickej hodnoty materského mlieka je obsiahnutá v tukoch (priemerne 3,9 g / 100 ml). Množstvo tuku je najvariabilnejšou zložkou materského mlieka. Závisí jednak od genetických vplyvov, výživy matky, dennej doby. Zadné mlieko má až 3 – 5  násobne vyšší obsah tukov ako predné mlieko.  98 % tuku tvoria kvapôčky triglyceridov.  Z mastných kyselín je  42 % nasýtených a 57 % nenasýtených. Nenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom nie sú len zdrojom energie, ale aj dôležitou stavebnou látkou pre myelinizáciu a vývoj centrálneho nervového tkaniva a očnej sietnice. Dôležité pre dieťa  je i  vysoké zastúpenie esenciálnych a polynenasýtených mastných kyselín v materskom mlieku (viac ako štvornásobné v porovnaní s kravským liekom). Z nenasýtených mastných kyselín treba zdôrazniť prítomnosť kyseliny linolovej, kyseliny linolénovej, kyseliny arachidónovej a kyseliny dokozahexaenovej. Unikátnou zložkou materského mlieka je enzým lipáza umožňujúci deťom lepšie stráviť a využiť mliečne tuky. V kravskom mlieku chýba. Vyššia hladina cholesterolu v materskom lieku je považovaná za nesmiernu výhodu nielen pre rast a vývoj organizmu ale pre indukciu enzymatických systémov, ktoré regulujú v neskoršom veku metabolizmus cholesterolu.

Mliečny cukor – laktóza (priemerne 7 g / 100ml) okrem toho, že dodáva dieťaťu takmer polovicu potrebnej energie, podporuje rast a rozmnožovanie baktérií Lactobacillus bifidus. Laktóza ma pozitívny vplyv na absorpciu vápnika a iných katiónov, podporuje črevnú mikroflóru syntetizujúcu B vitamíny. Laktóza je hydrolyzovaná laktázou, enzýmom

kefkového lemu enterocytov na glukózu a galaktózu. Aktivita laktázy je najvyššia ihneď po narodení, v detskom veku postupne klesá a v dospelosti je najnižšia. U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je prirodzená črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií. Ich prevaha je spôsobená látkami, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku a selektívne priaznivo pôsobia na rast bifidobaktérií  a laktobacilov (bifidogénny faktor). Hovoríme o prebiotickej funkcii materského mlieka. Tento bifidogénny faktor je v materskom mlieku tvorený oligosacharidmi a glykoproteínmi. Vplyvom tohto prebiotického účinku je mikroflóra s pravahou laktobacilov a bifidobaktérií  vytvorená počas jedného mesiaca.

 

2.  Vlastnosť  fyziologická : medzi fyziologické vlastnosti patrí zmena zloženia materského mlieka podľa meniacich sa potrieb dieťaťa prispôsobiac sa  jeho veku  od kolostra ( prvé 4 až 5 dní ), cez prechodné ( od 5. do 14. dňa) ku zrelému mlieku ( po 14. dni ). Zmeny zloženia materského mlieka zodpovedajú potrebám popôrodného vývoja procesov trávenia a ostatných funkcií zažívacieho systému. Zohľadňujú enzymatické zrenie, vývoj motility a bakteriálne osídľovanie zažívacieho systému. Materské mlieko teda primerane zaťaží organizmus.

Ďalšími fyziologickými vlastnosťami sú primeraná teplota a sterilita. Materské mlieko je vždy čerstvé a vždy ľahko dostupné.

Dojčenie je vždy bezpečné, nedôjde k otrave ( výmena umelého mlieka za inú bielu tekutinu napr. pleťové mlieko ).

3.  Vlastnosť imunologická: o imunologických vlastnostiach materského mlieka máme veľmi veľa poznatkov.  Preto nazývame materské mlieko a hlavne kolostrum  aj imunologickou bombou. Materské mlieko obsahuje  obrovské množstvo faktorov nešpecifickej ale i špecifickej ( bunkovej a humorálnej  ) imunity. Napríklad imunoglobulíny, makrofágy, lysozým, transferín, laktoferín, ceruloplazmín, k. neuraminovú, laktoperoxidázový systém, antistafylokokový faktor, bifidogénne faktory, properdínový systém, interferón..  Napr. sekrečný imunoglobulín A bráni adhézii, množeniu a prenikaniu choroboplodných baktérií cez sliznicu do zažívacieho traktu.

Úlohou živých buniek –  makrofágov materského mlieka je ničiť cudzie častice. Ohromujúce sú poznatky o úlohách T a B lymfocytov a produkcii špecifických protilátok do materského mlieka.

4. Vlastnosť psychologická : základom spokojného života celej rodiny a neskoršej citovej stability dieťaťa je vzájomný intímny vzťah medzi matkou a dieťaťom vznikajúci počas dojčenia. Dieťatko získava pocit bezpečia a lásky a vytvára sa tak puto na celý život. Dieťa je zmyslovo ( senzoricky ) naplnené. Cíti matkin pach, reaguje na tlkot srdca,  vníma kontakt cez kožu, počuje jej hlas. Dojčené dieťa nedostáva teda iba „výživu ” ale silné podnety pre intelektový a citový rozvoj.

5.  Vlastnosť ekonomická a ekologická : dojčením šetrí mamička nielen zdravie svojho dieťaťa ale aj peniaze za umelú výživu, dojčenskú vodu, fľašky, cumle, podbradníky. Preváranie vody, sterilizácia príslušenstva tiež stojí peniaze. Neskôr, nakoľko dojčené deti bývajú menej choré, ich matky chýbajú menej v práci, čo má  pozitívny finančný prínos. Materské mlieko je teda zadarmo, šetrí čas aj peniaze. Dojčené deti sú bystrejšie a rýchlejšie sa vyvíjajú, preto je spoločensko – ekonomický dopad dojčenia oveľa väčší.

Na niektorých príkladoch chceme zdôrazniť ohrozenie zdravia nedojčených detí chýbaním všetkých spomínaných vlastností.

Viaceré vedecké štúdie a epidemiologický výskum dokázali významne nižšie riziko celého radu akútnych a chronických ochorení u dojčených detí. Výživa materským mliekom znižuje výskyt a intenzitu hnačkových ochorení, má výrazný ochraný efekt pred zápalmi stredného ucha. Dojčenie znižuje riziko vzniku ťažkých novorodeneckých infekcií  ( sepsy  a meningitídy ), chráni deti pred zápalom pľúc, a to najmä v priebehu prvého roka života.

             Materské mlieko znižuje aj riziko vzniku zápalu dýchacích ciest a infekcií močového systému, tiež chráni deti  pred rozvojomalegických ochorení (ekzém, potravinová alergia, astma). Uvažuje sa tiež o ochrannom efekte dojčenia aj pri iných  črevných zápalových ochoreniach – Crohnovej chorobe a ulceróznej kolitíde. Dojčenie chráni dieťa aj pred onkologickými ochoreniami. Malígne ochorenia sa vyskytujú 1,9 x častejšie u detí na umelej výžive, a to hlavne Hodgkinovský a non-Hodgkinovský lymfóm. Dojčené dievčatká majú o 20 % – 35 % nižšie riziko ochorieť na karcinóm prsníka v dospelosti ako nedojčené. V odbornej literatúre nachádzame správy aj o ochrannom  efekte materského mlieka  pred leukémiou v detskom veku. Zubní lekári upozorňujú na výrazný rozdiel výskytu zubného kazu  – dojčené deti majú menej kazov ako deti na umelom mlieku. Maloklúzia ( porucha čelustných oblúkov a zuboradia ) u detí na fľaške je vyššia ako u dojčený detí. Pitie z prsníka posiľňuje tiež žuvacie a hrtanové svaly. U diabetes mellitus I. typu  ( cukrovka vyžadujúca podávanie inzulínu ) potvrdzuje veľký počet prác súvislosť medzi umelou výživou v prvých šiestich mesiacoch života  a rizikom rozvoja tohto autoimúnneho ochorenia. Predčasný kontakt s bielkovinou kravského mlieka  môže u geneticky predisponovaných detí vyvolať tvorbu špecifických protilátok, ktoré neskôr napádajú bunky podžalúdkovej žľazy produkujúce inzulín. Taktiež skoré zavádzanie tuhých príkrmov ako aj sóje do stravy        pred 3. mesiacom života je pravdepodobne  rizikovým faktorom pre rozvoj cukrovky.  Z uvedeného vyplýva, že najmä u detí s rizikovou anamnézou ( diabetes u príbuzných ) má výlučné dojčenie po dobu šiestich mesiacov väčší význam ako u ostatnej detskej populácie.            Nedojčené deti sú viac ohrozené anémiou z nedostatku železa. Je síce pravda, že materské mlieko má menej železa ako mlieko kravské, ale z materského mlieka sa rezorbuje  železo lepšie. V materskom mlieku je relatívne vyššia hladina cholesterolu, ktorý kravské mlieko neobsahuje. Tým je aj v sére dojčených detí  fyziologicky vyššia hladina cholesterolu, čím dochádza k indukcii enzymatických systémov, ktoré regulujú metabolizmus cholesterolu v neskoršom veku. Preto sa moderné civilizačné choroby ateroskleróza a hypertenzia v dospelosti vyskytujú častejčie u nedojčených jedincov. Práve Slovensko patrí v Európe ku štátom s najvyššou úmrtnosťou na infarkt srdcového svalu a cievne mozgové príhody.       Obezita  vzniká už  nadváhou v dojčenskom veku. Prekrmovanie je veľkým rizikom práve umelej výživy. U nedojčených detí sa častejšie vyskytuje aj SIDS syndróm  – syndróm náhlehoúmrtia dojčaťa v spánku.

Materské mlieko a dojčenie vedú k lepšej funkčnej výkonnosti dojčených detí. Dojčené deti sú inteligentnejšie, rýchlejšie sa rozvíjajú nielen pohybovo, ale aj  intelektovo : skôr začínajú rozprávať, chodiť, lepšie sa učia. Pre takýto pozitívny vývoj dieťaťa nachádzajú odborníci viacero vysvetlení. Predpokladajú  stimulačný vplyv unikátneho zloženia materského mlieka  ( mastné kyseliny a aminokyseliny ), pozitívny dopad menšieho výskytu infekcií u detí, citovú stabilitu a rozhodne dlhší čas, ktorý matka venuje dojčenému dieťaťu, pretože neodchádza od neho tak často a na tak dlho ako nedojčiaca matka.

 Dojčenie má však aj ochranný význam pre matku. Včasné dojčenie ihneď po pôrode zvyšuje hladiny oxytocínu, čo vedie k zníženiu intenzity krvácania po pôrode a rýchlejšiemu stiahnutiu maternice. Dojčiace ženy majú neskorší nástup ovulácie a rýchlejšie dosahujú svoju predpôrodnú hmotnosť. Z dlhodobejšej perspektívy majú dojčiace ženy nižšie riziko karcinómu ovária, karcinómu prsníka v premenopauze a osteoporózy v klimaktériu v dôsledku lepšej popôrodnej remineralizácie kostí.

Treba si uvedomiť základné faktory, ktoré skracujú dĺžku dojčenia. Sú to nemocničné a zdravotnícke praktiky, povery a nedôvera, ako aj podpora náhrad materského mlieka ( umelá výživa ).

  1.                     Nemocničné a zdravotnícke praktiky

Mnohé pôrodnice prijali program iniciatívy Baby Friendly Hospital Iniciative  ( BFHI ) „ Nemocnice priateľské deťom ” , ktorý rozhodne prispieva k vysokému percentu dojčených detí pri prepustení z pôrodnice.

Práve táto Iniciatíva uvádza do života okrem iného i :

  1. zásadu dojčenia: mamička ( a jej najbližšie okolie ) má byť vopred poučená o význame prirodzenej výživy, správnej technike dojčenia a pevne rozhodnutá dojčiť.
  2. zásadu dojčenia: dieťa teba priložiť k prsníkom v priebehu prvej polhodiny až hodiny po pôrode.

V  súčasnosti sú však prepúšťané domov z pôrodníc matky na 4. deň po pôrode, dokonca na 5. deň po cisárskom reze. V tomto období musí nevyhnutne pomôcť v dojčení hlavne práve praktický lekár pre deti a dorast, ktorý by mal mať doplnené vzdelanie v tejto oblasti – laktačný kurz.

  1. zásadu dojčenia: správnu techniku dojčenia. Ukazuje sa, že minimálne 85 % problémov s dojčením je spojené práve s neznalosťou techniky dojčenia.

Nesprávna poloha pri dojčení, chybné priloženie dieťaťa výrazne zhoršujú nástup laktácie, štart dojčenia a neskôr skracujú dĺžku dojčenia.

  1. zásadu dojčenia: dojčiť teba podľa záujmu dieťaťa a nie podľa presne stanoveného harmonogramu. Platí zásada, že dieťa má piť vtedy a tak často, ako samo chce. Neexistujú jednoznačné pravidlá, ako často by malo dieťa jesť – niektoré pijú 6x, iné aj 15x za deň. Treba si uvedomiť, že materské mlieko sa strávi rýchlejšie, preto dojčené dieťa pije častejšie ako dojča na umelom mlieku.

Častou chybou zdravotníkov i rodičov je, že normálne, fyziologické prejavy dieťaťa bývajú považované za hlad. Nepokoj a krik dieťaťa nie je iba známkou hladu a nedostatku výživy. Je to jedinečný sociálny prejav dieťaťa. Krikom sa dožaduje spoločnosti, oznamuje chlad, smäd, bolesť bruška, tlak plienky či oblečenia  apod. Matky často reagujú na plač dieťaťa jeho priložením k prsníku a to i vtedy, keď je sýte.

Detský lekár má matku poučiť ako rozlíšiť viaceré diskrétne prejavy hladu – vrtenie hlavičky zo strany na stranu, otváranie ústočiek, slinenie a cmúľanie vlastných rúčok.

Satie vlastných prstov je normálny vývojový prejav a slúži často k úľave pri bolestiach bruška alebo je zdrojom potešenia z oblasti úst. Satím prstov sa dieťa ukludňovalo a „ bavilo ” už počas vnútromaternicového života od 8. – 10. týždňa veku. Rovnako i pátrací reflex je známkou fyziologických prejavov dieťaťa a je chybou interpretovať ho vždy ako túžbu po potrave.

Tu teba upozorniť nie len mamičky, že rôzne príčiny – skrytá infekcia, hyperbilirubinémia, postasfyktický syndróm, prematurita atď. môžu dieťa utlmiť a viesť k spavosti. Takéto dieťa sa nehlási na dávky, pije kratšie a menej. Tu treba frekvenciu dojčenie regulovať.  Minimálne je nevyhnutné dojčiť 6x, skôr 7x – 8x.

Rodičov treba poučiť o sledovaní počtu pomočených plienok ( spočiatku 6 – 8x za 24 hodín, od 4. mesiaca 4 – 6x za 24 hodín ). Počet pomočených plienok je jedným z ukazovateľov dostatočného príjmu tekutín.

Hlavne do jedného mesiaca veku treba sledovať i počet stolíc. Na začiatku má novorodenec

stolicu približne 3 – 8x za 24 hodín, vzhľadom pripomínajúcu praženicu. Neskôr sa ich počet znižuje na 1x za  3 – 4 dni.

  1. zásadu dojčenia: dieťa má piť dovtedy, kým sa dostatočne nenasýti je tiež často rôzne interpretovaná práve zdravotníkmi. Časové limity – dojčenie so stopkami v rukách sú v súčasnosti prekonané. Treba sa riadiť záujmom dieťaťa. Niektoré dieťa sa nasýti za desať minút, iné za štyridsať. Sú deti, ktoré vypijú celú dávku bez zastavenia, iné potrebujú prestávky. Je nesprávne odložiť dieťatko od prsníka len čo prvýkrát prestane piť. Treba ho nechať na prsníku oddýchnuť. Buď bude o chvíľu pokračovať v pití, alebo pustí bradavku, prípadne zaspí.

Spánok dieťaťa podľa Prechtlovej klasifikácie stavov chovania rozdeľujeme na dva typy. NonREM je spánok odpočinkový, charakterizovaný znížením svalového tonusu, iným rytmom dychu a akciou srdca.  Je to tzv. spánok kľudový ( hlbšia fáza spánku ). REM fáza spánku je charakterizovaná vyšším svalovým napätím, blúdivými pohybmi bulbov, pomľaskávaním, úsmevom, občasnými pohybmi. Je to tzv. „ spánok snov ” ( ľahšia fáza spánku ). Pokusy o priloženie dieťaťa prebudeného práve uprostred kľudového spánku bývajú preto neúspešné. Chybou je preto donosené, zdravé dieťa nešetrene budiť v záujme pravidelnej výživy v intervaloch 2 – 3 hodín. Naruší sa tak jeho prirodzený spánkový rytmus. V prípade nutnosti je vhodnejšie dieťa budiť podľa jeho vnútorného rytmu, v ľahšej fáze spánku – REM.

  1. zásadu dojčenia: dojčené dieťa nemá poznať cumlík. Technika satia z cumlíka je úplne iná ako pri pití z prsníka. Z fľaše sa pije nielen inak ale i ľahšie. Väčšina detí je z toho zmätená. Preto, ak dojčenému dieťaťu z medicínskeho dôvodu treba podať tekutinu ináč ako z prsníka, vyhneme sa cumlíku a použijeme lyžičku, striekačku alebo malý pohárik. Niekedy môže cumlík narušovať matkine vnímanie jemných prejavov chovania dieťaťa.
  2. zásadu: dojčené dieťa neslobodno zbytočne dokrmovať je jednou z najčastejších príčin predčasného odstavenia dieťaťa a zlyhania dojčenia.

Je však zároveň aj najčastejším pochybením zdravotníkov.

Prvou chybou, a veľmi častou, je podávanie čaju plne dojčeným deťom. Bežne odporúčané čaje sú sladené inými cukrami ako laktózou, ďalej negatívne ovplyvňujú vstrebávanie železa z materského mlieka a majú vplyv na imunologické vlastnosti materského mlieka. Čaj tiež znižuje množstvo vypitého materského mlieka.

Druhou, zdá sa závažnejšou, je predčasné dokrmovanie umelým mliekom na základe nesprávne posúdeného „ nedostatku ” materského mlieka. Treba myslieť na tzv. laktačné krízy medzi 6. – 8. alebo neskôr medzi 12. – 14. týždňom po pôrode. Fázu prechodného oslabenia laktácie treba prekonať pokračovaním v dojčení, častejším prikladaním. Z nerešpektovania zákonitostí tvorby mlieka vznikajú predstavy, že mlieko sa musí dotvoriť, a preto je potrebné dojčiť menej často. Opak je pravdou. Ak je dieťa prikladané menej často, menej vypije, menej mlieka sa dotvorí a laktácia sa utlmí. Ak dieťa dokrmujeme zbytočne, menej často sa budí, menej intenzívne saje  od matky a stimuly pre uvoľnenie oxytocínu a  prolaktínu sú slabšie.

Ďalej je vhodné skontrolovať techniku dojčenia, odstrániť rušivé vplyvy, upokojiť matku, zabezpečiť jej dostatok spánku. Strach matky z nedostatku mlieka treba zvládnuť kontrolou rastových grafov, jednoduchšie kontrolou hmotnosti, močenia a stolíc.

Na odporúčanie zdravotníkov si zvyknú mnohé mamičky kúpiť  „ do rezervy ” umelé mlieko pre prípad, že by mali málo mlieka. Tieto pohotovostné rezervy neraz zvádzajú k unáhlenému dokrmovaniu z fľaše pri prvom reálnom či  len domnelom probléme s dojčením. Preto vytváranie pohotovostných zásob umelého mlieka neodporúčame.

Detskí  lekári z rôznych príčin ako prví úplne zbytočne začnú s dokrmovaním dieťaťa umelou výživou pre neopodstatnené neprospievanie. Zdravé, prospievajúce dojčené dieťa nemá zmysel „ vtesnávať ” do rastových kriviek vytvorených na súboroch prekŕmených umelo živených dojčiat!!

Na posúdenie dostatku materského mlieka sa v súčasnosti považuje „ skúška dojčenia ” za veľkú chybu. Skúška dojčenia je úplne nezmyselná! Neberie do úvahy aktuálnu potrebu dieťaťa čiže hlad, únavu a denný rytmus. Kontrolné dojčenie nezohľadňuje ani to, že množstvo vypitého mlieka je rôzne v rôznu dennú dobu. Matka prichádza do ambulancie v strese, snaží sa, aby nadojčila čo najviac, a to v neobvyklej polohe a to v čase ambulantných hodín.

Ak chceme posúdiť dostatočnosť dojčenia, je vhodné sledovať vypité dávky počas 24 hodín, najlepšie niekoľko dní za sebou vážením dieťaťa pred a po každom dojčení. Spolu so sledovaním močenia a stolice.

V minulosti sme požadovali, aby dieťatko priberalo 150g týždenne. Dnes to však už nepovažujeme za správne. Plne dojčené dieťa môže priberať i menej. Ak nemá ostatné príznaky nedostatku materského mlieka, je priam chybou ho začať dokrmovať umelým mliekom.

Podľa tabuliek SZO má novorodenec dosiahnuť pôrodnú hmotnosť v priebehu 2-3 týždňov.

V 1. – 2. mesiaci má priberať priemerne 130 -140g týždenne.

V 3. – 4. mesiaci má priberať 70 -110g týždenne a v 5.- 6. mesiaci 35 – 55g týždenne.

Hmotnosť dieťaťa sa nemusí zvyšovať pravidelne. Plne dojčené dieťa môže niekedy na hmotnosti i stáť. Mnohé deti priberajú tzv. rastovými skokmi. Každé dieťa má svoju individuálnu hmotnostne – rastovú krivku. Na základe vedomostí o fyziologicky častejšej potrebe pitia, zmene rytmu dňa a chovania u dieťaťa v období tzv. rastového špurtu akceptujeme u dieťaťa nekľud, častejšie nočné budenie, čo si vyžaduje častejšie prikladanie k prsníku. Dieťa tak informuje telo matky o svojej potrebe. Pokiaľ nie je vysvetlená fyziológia rastu a percentilové grafy, tak na radu okolia či zo strachu volia nielen matky ale i zdravotníci dokrmovanie umelým mliekom.

  1. zásadu dojčenia : pozor na falošné prekážky dojčenia robí problém predovšetkým zdravotníkom. Neuvedomiac si skutočnú hodnotu prirodzenej výživy, v mnohých prípadoch zbytočne, bez medicínskeho opodstatnenia, len tak „ pre istotu ” ukončia laktáciu u plne dojčiacej matky. Neznalosť skutočných prekážok dojčenia priniesla záplavu falošných dôvodov na odstavenie dieťaťa.Bolestivo naliate prsníky ( retencia mlieka ), upchatie mliekovodov s hromadením mlieka ( sterilná mastitída ) ba ani mastitída ( bakteriálny zápal ) nie sú dôvodom na ukončenie dojčenia. V súčasnosti máme na trhu antibiotiká, ktoré nie sú počas dojčenia kontraindikované. Je naozaj málo patologických stavov zo strany matky či dieťaťa, ktoré sú kontraindikáciou dojčenia.

Dôvodom na ukončenie dojčenia  nie sú ani ochorenia matky, ako napr. bežné virózy či angína, infekcie uropoetického či gastrointestinálneho traktu.

 

  1. Povery a nedôvera

patria tiež k faktorom, ktoré podstatne skracujú dĺžku dojčenia.

  1. Priam katastrofálnou pre zdravý vývoj dieťa je veľmi častá povera o „ riedkom, slabom, vodnatom ” mlieku z úst zdravotníkov. Zrelé materské mlieko je namodralé a priesvitné. Zloženie materského mlieka sa mení v rámci cirkadiálneho rytmu. Ak je dieťa správne priložené k prsníku, aktuálnu potrebu – uhasenie smädu si naplní predným mliekom ( prvá tretina  objemu mlieka ) alebo sa zasýti zadným mliekom, kalorickejším, s vyšším obsahom tuku. Niektoré deti pijú iba predné mlieko, ktoré ide ľahšie.

Pitie len predného mlieka sa môže prejaviť neprospievaním alebo zeleným sfarbením stolice. Najčastejšou chybou v tomto prípade je tvrdenie, že zelená stolica je z hladu. Pričom skutočne nejde o hladové stolice!!  Zelené stolice sú u niektorých detí normálne, niekedy je to reakcia na zloženie matkinej  stravy. Najčastejšie však sú zelené stolice spôsobené pitím iba predného mlieka s vyšším obsahom laktózy.  Tu je potrebné upraviť techniku dojčenia dopitím jedného prsníka  „ do dna “, a až potom priložiť dieťa k druhému prsníku. Zabezpečením dostatočného prísunu výživného zadného mlieka dieťa začne priberať a zelené stolice vymiznú.

  1. Neopodstatnené je dokrmovanie dieťaťa na základe povery o údajnom nedostatku mlieka vychádzajúcej z faktu, že dieťa nemá stolicu niekoľko dní. Je skutočne veľkou chybou, keď detský lekár považuje niekoľkodňovú neprítomnosť stolice u inak zdravého dieťaťa za príznak nedostatku materského mlieka. Dojčené dieťa môže mať stolicu jedenkrát za 3 až 7 dní.
  2. Omylom je aj všeobecne rozšírený názor, že ženy s malými prsníkmi nemôžu vytvoriť dostatok mlieka. V skutočnosti ich veľkosť s úspešnosťou dojčenia vôbec nesúvisí.
  3. Dojčenie na verejnosti je prirodzené. Vyžaduje si to daná situácia, v ktorej sa matka s dieťaťom ocitla. Našťastie sa dojčenie na verejnosti stáva prijateľnejším, objavuje sa i viacej kútikov pre dojčiace matky. Je smutné, že niektorí považujú dojčenie na verejnosti za „ trapné divadlo okolo dojčenia či vystavovanie svojho materstva na obdiv “. Extravagancia žien rôzneho veku „ hore bez ” pri vodných plochách im však nevadí.

 

                                        III. Podpora náhrad materského mlieka má vysoký podiel na poklese dojčenia a predčasnom dokrmovaní umelými mliekami u nás. Málokto si uvedomuje obrovské zisky firiem vyrábajúcich umelú výživu a všetky potrebné doplnky k jej príprave a podaniu dieťaťu. Marketingová stratégia sa zameriava už na tehotné ženy, tlačí na čerstvé mamičky a využíva zdravotníkov. Agresívne marketingové kampane firiem vyrábajúcich umelé mlieka môžu vzbudzovať dojem, že umelá výživa je rovnocennou alternatívou dojčenia.

 

 

                                                 Umelá výživa

Mamičky, ktoré napriek veľkej snahe a úsiliu nemajú dostatok materského mlieka musia svoje dieťatko kŕmiť umelou výživou. Poznáme ojedinele aj stavy, kedy či už zo strany matky alebo dieťaťa,  nie je dojčenie možné, resp. je zakázané. Tu má svoje nenahraditeľné miesto umelá  výživa.

Umelú výživu definujeme ako výživu  novorodencov a dojčiat iným mliekom ako materským. Tieto umelé mlieka sú vyrábané fabricky – priemyselne. Nazývame ich prípravky umelej výživy alebo umelé mlieka čiže formule.

Podľa záväzných odporúčaní obsahujú viac než 30 zložiek v predpísaných množstvách.

Sú určené deťom od 0 do 36 mesiacov. Podávame ich  z fľašky s cumlíkom. Ak dieťatko iba dokrmujeme, teda je ešte dojčené, podávame umelé mlieko lyžičkou alebo striekačkou, alebo aj z pohárika, aby sa úplne neodstavilo od materského mlieka.

V súčasnosti máme na našom trhu umelé mlieka  na báze kravského mlieka alebo sóje.

Správny výber  umelého mlieka  a vhodný čas jeho zaradenia do výživy našich najmenších detí však  musí riadiť detský lekár alebo detský gastroenterológ.

V každodennej praxi sa stretávame s mnohými chybami v stravovacom režime najmenších detí. Máme na mysli zásadné chyby nielen vo výbere druhu umelého mlieka, v používaní umelého mlieka podľa veku dieťaťa, v častom striedaní jednotlivých druhov umelého mlieka ale aj v predčasnom zavádzaní ostatných  zložiek stravy v prvom roku života. Veľa chýb sa robí aj v príprave a uskladňovaní umelého mlieka.

Výživu našich najmenších detí  často riadia „ všetci “:  staré matky, susedy,  priateľky, magistry v lekárňach.

UMELÉ MLIEKA – prípravky náhradnej mliečnej výživy – formule  rozdeľujeme   na :

  1. Počiatočné  mlieka  ( Infant formula, Start formula , alebo  č.1 )
  2. Pokračovacie mlieka ( Follow – on formula, č.2 )
  3. Mlieka pre nedonosené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou
  4. Antirefluxné mlieka
  5. Sójové mlieka
  6. Prípravky so zníženým obsahom laktózy
  7. Hypoantigénne mlieka preventívne a liečebné

 

  1. Počiatočné mlieka sú určené  pre novorodencov a dojčatá od 0 do 6. mesiacov.

Nie je žiaden dôvod počas prvého roku života zvyšovať množstvo kalórií prípravou koncentrovanejšieho mlieka.

Ako zdroj bielkoviny v počiatočnom mlieku  sa najčastejšie používa kravské mlieko alebo sója.  Bielkovina kravského mlieka môže byť :

  1. a) neadaptovaná – pomer bielkovín srvátky ku kazeínu je 20 : 80 alebo
  2. b) adaptovaná – pomer bielkovín srvátky ku kazeínu  je vyšší alebo sa rovná 1.

Väčšina počiatočných umelých mliek  na našom trhu  obsahuje adaptovanú bielkovinu.

Keby sme poznatky o bielkovinách materského a kravského mlieka zjednodušili, môžeme povedať, že pomer dobrých srvátkových bielkovín v materskom mlieku ( alfa – laktalbumím, laktoferín ) ku kazeínu  je 60 : 40.  Srvátková bielkovina  kravského mlieka ( beta – laktoglobulín ) je silný alergén a v materskom mlieku sa vôbec nevyskytuje.

Preto adaptované umelé mlieko má mať tiež viac srvátkových bielkovín ako kazeínových, aby sa čo len trocha priblížilo svojim zložením materskému mlieku.

Väčšina súčasne vyrábaných počiatočných mliek obsahuje adaptovanú bielkovinu kravského mlieka.

Podľa druhu cukrov   rozdeľujeme  počiatočné umelé mlieka   na

a/ adaptované, ktoré obsahujú výhradne mliečny cukor laktózu. Dojčatá by mali hlavne v prvých 4 mesiacoch života dostávať prednostne mlieka, ktoré obsahujú výhradne laktózu.

Materské mlieko, vzor pre výrobcov počiatočných mliek, obsahuje rovnako iba laktózu a v menšom množstve  oligosacharidy, ktoré majú funkciu prebiotík

b/ čiastočne adaptované, ktoré obsahujú okrem laktózy aj  ďalšie cukry ( glukóza, maltodextríny, fruktóza, frukto – oligosacharidy ) a so  sýtiacim účinkom, dosiahnutým predovšetkým  vyšším obsahom kazeínu:

Tuky v počiatočných mliekach kryjú asi polovicu kalorickej potreby dieťaťa. Počiatočné mlieko musí obsahovať  zaručené množstvo    kyseliny linolovej a alfa- linolénovej, ktoré kryjú 3% energie.

Počiatočné mlieka majú obsahovať určitý pomer vápnika a fosforu. Sú obohatené o taurín, jód, železo, zinok, meď, komplex antioxydantov ( beta – karotén, selén, vitamíny A,E,C a ďalšie ).

 

  1. Pokračovacie umelé mlieka sú určené pre deti od ukončeného 6. mesiaca až do 3  rokov. Tieto mlieka nie sú vhodné ako jediná výživa a majú sa podávať od okamihu, keď dieťa dostáva aspoň jeden príkrm.

Pokračovacie mlieka   majú obsah bielkovín ako v neadaptovaných mliekach, pomer srvátky a kazeínu 20 : 80, teda neprispôsobený materskému mlieku.

Obsahujú niekoľko cukrov. Nesmú obsahovať lepok. Sú obohatené o železo, jód a zinok. Odporúča sa ich obohatiť aj o vitamíny A,D,E a C.

Dokázalo sa,  že pokiaľ  sa staršie dojčatá živia príkrmami s tradične vysokým obsahom bielkovín  a pijú mlieko neupravené  ( konzumné mlieko kravské z potravinárskych obchodov a od domácich kráv ), dostávajú vo veku 6 –12 mesiacov  dva až trikrát viac bielkovín, ako je odporúčaná dávka.

Z tohto dôvodu majú  všetky pokračovacie mlieka  pre staršie dojčatá znížený obsah bielkovín v porovnaní s neupraveným kravským mliekom.

Na trhu sa objavili mlieka tzv. fortifikované, pre veľkých hladošov. 

Ich sýtiaci účinok je zabezpečený pridaním ďalších cukrov a bielkoviny kravského mlieka kazeínu na úkor srvátky. Tým však môžeme predpokladať zvýšené riziko alergie na bielkovinu kravského mlieka.

                     Novšou skupinou sú i JUNIOR mlieka : mlieka pre staršie dojčatá a batoľatá. Tieto mlieka sú určené pre vekovú skupinu medzi 10. a 36. mesiacom. Obsahujú bielkoviny a esenciálne mastné kyseliny v množstvách odpovedajúcich potrebám rýchlorastúceho organizmu. Sú obohatené o vitamíny, železo, stopové prvky a niektoré aj o probiotiká, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie detí, potvrdený mnohými štúdiami.

 

V súčasnosti  sa stretávame často s potravinami, ktoré obsahujú probiotiká alebo prebiotiká.

Na trhu sa objavujú už aj umelé mlieka s týmito zložkami.

Hlavnou úlohou potravy, ako sme viac ráz zdôraznili, je dodávka dostatočného množstva živín pre metabolické potreby organizmu. V posledných rokoch sa však   intenzívne študujú také zložky potravy, ktoré môžu priaznivo pôsobiť na zdravie človeka a znižovať riziko ochorení.  Probiotiká sú živé, bioaktívne substancie mikroorganizmov,  ktoré nepatria k živinám. Sú to jeden, alebo viac zmesové kultúry živých  – vitálnych mikroorganizmov, ktoré úspešne ovplyvňujú a zlepšujú mikrobiálne zloženie črevnej flóry. Medzi probiotiká sú v súčasnosti zaradené laktobacily, bifidobaktérie, enterokoky a iné. Najdôležitejšou charakteristikou probiotík je účinnosť na zdravie ( schopnosť kolonizácie a adherencie v čreve, antagonistický vplyv na patogénnu flóru čreva, schopnosť imunomodulácie a iné). Aby sme význam probiotík a prebiotík pochopili, treba vedieť, že zažívacie ústrojenstvo novorodencov pred pôrodom je sterilné. Prvé jeho osídľovanie mikroorganizmami sa začína v pôrodných cestách počas pôrodu. Matka je prvým zdrojom mikróbov. Ihneď po pôrode je tým zdrojom tiež okolie prostredia novorodenca. Zloženie črevnej mikroflóry je významne ovplyvnené spôsobom výživy. U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií. Prevaha bifidobaktérií je spôsobená látkami, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku a selektívne priaznivo pôsobia na rast bifidobaktérií  a laktobacilov ( bifidogénny faktor). Hovoríme o prebiotickej funkcii materského mlieka. Tento bifidogénny faktor je v materskom mlieku tvorený oligosacharidmi a glykoproteínmi. Vplyvom tohto prebiotického účinku je mikroflóra s prevahou laktobacilov a bifidobaktérií  vytvorená počas jedného mesiaca.

U detí umelo živených sa vyvíja omnoho pestrejšia mikroflóra, ktorá obsahuje popri bifidobaktériách i bakteriody, enterobaktérie, enterokoky a klostrídia.

Prebiotiká sú teda nestráviteľné látky, funkčné zložky potravín  – napr. oligosacharidy ( inulín, a iné fruktooligosacharidy ), ktoré podporujú rast a činnosť užitočnej mikroflóry čreva, hlavne jej množenie. Oligosacharidy materského mlieka chránia dojčené deti pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami, toxínmi a plesňami.

Prebiotická vláknina v umelých mliekach zvyšuje množstvo bifidobaktérií a potláča výskyt potenciálnych patogénov.             

  1. Mlieka pre nedonosené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou  majú také

zloženie, ktoré najlepšie kryje ich rastové potreby. Sú pripravené i na základe poznatkov  o intrauterinnom  príjme živín a nezrelom zažívacom systéme. Obsahujú preto viac energie, zvýšené množstvo bielkovín a minerálov ako mlieka pre donosených novorodencov.

  1. Antirefluxné mlieka –  A.R.  formule

Použitie týchto mliek je prvým liečebným krokom u umelo živených dojčiat pri blinkaní či pogrckávaní a výraznejších známkach gastroezofagálneho refluxu.

Tieto mlieka sú zahustené ryžovým  (  zemiakovým ) škrobom alebo vlákninou karubinom zo svätojánskeho chleba. V poslednom období sa na  našom trhu objavili kombinované formule. Zahustené sú nie len počiatočné a pokračovacie formule, ale i mlieka hypoantigénne HA.

  1. Sójové mlieka sú špeciálne formule vyrobené na báze bielkoviny sóje. Nie sú určené na bežnú výživu zdravých dojčiat. Neobsahujú laktózu ani  sacharózu, preto sa používajú pri liečbe  malabsorpčného syndrómu spôsobeného deficitom laktázy a sacharázy.
  2. Prípravky so zníženým obsahom laktózy sú určené pre deti, ktoré netolerujú laktózu. Môžu byť použité prechodne u veľmi vzácneho  primárneho ( vrodeného ) deficitu laktázy, alebo skundárneho ( získaného )  v dôsledku prekonanej závažnej enteritídy. Intolerancia laktózy  je spôsobená chýbaním enzýmu laktázy, ktorú produkuje kartáčový lem enterocytov. Prejavuje sa neprospievaním, meteorizmom, hmačkami.
  3. Hypoantigénne prípravky preventívne a liečebné – úloha hydrolyzovaných mliek spočíva v znížení alergicity  všetkých zložiek mliečnej bielkoviny. To sa dosiahne štiepením bielkovín kravského mlieka použitím tepelnej a enzýmovej hydrolýzy. Tie sa rozštiepia na nižšie bielkovinové  reťazce, polypeptidy a peptidy. Mliečne prípravky s hydrolyzovanou bielkovinou sa vyrábajú v dvoch formách.

Formule s nižším stupňom hydrolýzy ( čiastočné hydrolyzáty-   HA mlieka ) sú určené na prevenciu alergie na bielkovinu kravského mlieka.

Formule s vysokým stupňom hydrolýzy ( extenzívne hydrolyzáty ) sú určené na liečbu alergie na bielkovinu kravského mlieka. Vysoký hydrolyzát musí obsahovať  viac ako 80 % bielkovinových molekúl s menšou molekulovou hmotnosťou ako 1 500 D ( daltonov ) a nesmie obsahovať molekuly s molekulovou hmotnosťou väčšou ako 8 000 D. Niektoré deti síce zriedkavo, ale predsa môžu reagovať aj na takéto zvyškové množstvo bielkovín kravského mlieka, preto je u nich indikovaná elementárna dieta  (  prípravok na báze voľných aminokyselín ).

Dieťa, ktoré má pozitívnu rodinnú anamnézu alebo iné riziko alergického ochorenia ( napr.predčasne narodené deti) a nemôže byť dojčené, má dostať  H.A. mlieko s nízkym stupňom hydrolýzy. Tieto čiastočné hydrolyzáty majú však zvyškovú antigenicitu síce nízku, ale vyššiu ako vysoké hydrolyzáty.

 

Ostatné mlieka

Surové  kravské mlieko priamo od kravy nie je vhodné pre deti a nieto ešte pre dojčatá.  A to predovšetkým pre vysoké riziko  vzniku alergie na jeho bielkoviny a pre hygienické riziká.

Aj pasterizované mlieko z potravinárskeho obchodu prináša  väčšie riziko alergie ako umelé mlieko. Pasterizované mlieko má aj nižší  obsah železa ako mlieko umelé. Z rovnakých dôvodov  neodporúčame pre výživu starších dojčiat ani mlieka s predĺženou trvanlivosťou

/ uperizované kravské mlieko /.

Pre deti do 2 rokov života nie sú vhodné ani pasterizované mlieka  s redukovaným  množstvom tuku. Chýbajú v nich  dôležité časti tukov, a to esenciálne mastné kyseliny a vitamíny rozpustné v tukoch. A naopak, deti v nich dostávajú nadmerné množstvo bielkovín.

V súčasnej finančnej situácii už 3-4 mesačné dojčatá  nie sú živené umelými mliekami. Rodičia sú nútení  dávať deťom neupravené kravské mlieko z potravinárskych obchodov.

No sú aj takí, ktorí síce netrpia nedostatkom finančných prostriedkov, ale nesprávne používajú neupravené kravské mlieko pre nedostatok informácií o zdravej výžive . Zvláštnym problémom je kozie mlieko . Nie je vhodné pre výživu dojčiat, pretože obsahuje vysoké množstvo bielkovín, tukov a minerálov. Kozie mlieko nie je vhodné ani na liečbu alergie na bielkoviny kravského mlieka, pretože  jeho bielkovina je rovnako cudzorodá pre dojčatá  ako bielkovina kravského mlieka . Kozie mlieko nie je vhodné aj preto, že má nízky obsah vitamínov, najmä C a D, ako aj kyseliny listovej, vitamínu B 12  a železa.

 

Zásady prípravy umelej výživy:

  1. Umelé mlieka neprisládzame a nezohrievame.
  2. Na prípravu umelej výživy potrebujeme dostatočné množstvo dojčenských fľašiek, ktoré sa dajú vyvárať ( 5 – 6 kusov ). Ďalej sú to cumlíky s najmenšou dierkou a nádoba len na vyváranie cumlíkov a fľašiek. Dnes sú v ponuke i sterilizátory na fľašky buď horkovzdušné alebo do mikrovlnnej rúry. Hrnček na preváranie vody ( rychlovarná  kanvica ).

Termobox na prenos teplej prevarenej vody.

Pri príprave umelej  výživy musíme dodržiavať prísne hygienické pravidlá, aby sme dieťatku nespôsobili infekciu zažívacieho traktu, a tým hnačky.

Fľašky vyvárame  15 minút od začiatku varu po vyčistení kartáčikom určeným len na dojčenské fľašky .

Umelú výživu pripravujeme podľa návodu na krabici a to bezprostredne pred každým kŕmením.  Dbáme na presný počet odmeriek

Musíme sledovať celkovú dobu použitia ( expirácia ).

Otvorenú  a načatú krabicu umelej výživy uskladňujeme v suchu, nie v chladničke. Musíme ju spotrebovať do 14 dní po otvorení.

Na riedenie umelej výživy použijeme vhodnú vodu pre dojčatá, ktorú musíme pre najmenšie deti tiež prevárať. Nikdy neriedime umelú výživu vývarom z ovsených vločiek, pretože obsahujú lepok, ktorý môže dostať dieťa až po 7. mesiaci.

Ak dieťa nevypije pripravenú dávku, musíme ju vyliať a na ďalšie kŕmenie pripraviť čerstvú.

Teplotu pripravenej stravy kontrolujeme na citlivej pokožke predlaktia. Nikdy neolizujeme dieťaťu cumlík.

Umelé mlieko  ( ani materské ) nikdy neohrievame v mikrovlnnej rúre.

 

 

Výživu novorodencov a dojčiat v 1. roku života rozdeľujeme na tri obdobia, ktoré  postupne do seba prechádzajú a trvajú približne 4 – 6 mesiacov.

 

V žiadnom inom období sa výživa nemení tak významne ako v priebehu  prvého roku života. V dojčenskom období stúpa napr. potreba energie viac než dva razy, zatiaľ čo v ďalších rokoch sa zvyšuje iba o 10 % za rok. Potreba energie na kilogram telesnej hmotnosti je preto v prvom roku života  najvyššia a zodpovedá predovšetkým rastovým požiadavkám. Podobne  ako potreba energie je zvýšená i potreba ostatných živín. Výživa dojčaťa má tiež dlhodobé metabolické a funkčné účinky. Preto akákoľvek chyba v stravovacom režime a zložení stravy môže mať neskôr vážne dôsledky.

Na začiatku nášho storočia trpelo na alergické ochorenia asi 0,5 %  – 1% obyvateľstva. V súčasnosti  trpí na rôzne formy alergie 10% – 15 %, niekde až 30 % detí.  Zaznamenaný bol výrazný vzostup alergických ochorení u dospelých. Príčiny tohto stavu sú viaceré.

Je to napríklad dedičnosť ale aj industrializácia, zhoršenie životného prostredia ( mesto, smog ), zmeny potravinových zvyklostí, inaktivita čiže nedostatok pohybu, fajčenie v domácnosti, rôzne domáce zvieratá .

Rizikové faktory vývinu alergie v podobe astmy zo strany dieťatka sú nízka pôrodná hmotnosť, ochorenia dýchacieho systému u predčasne narodených detí, no i kriesenie po narodení, pobyt v inkubátore. Rizikové sú pre rozvoj alergie i krátke dojčenie 3 a menej mesiacov, infekcie v 1. roku života a typ stravovacích návykov.

Mnohé z týchto faktorov ovplyvniť nevieme a nemôžeme.

V našich silách je však dodržiavať základné odporúčania a zásady výživy našich detí.

Za posledných 50 rokov sa naše potravinové zvyklosti zmenili  viac  ako za 1000 rokov predtým. Žijeme predsa v určitom zemepisnom pásme, čomu zodpovedá určitá genetická výbava a imunologické vlastnosti. Naši predkovia nemali vo svojom jedálničku pomaranče, mandarínky, kiwi, mango, morské ryby, piškóty , sóju… V predstave, že doprajeme dieťaťu tieto „ lahôdky“ už od útleho veku,  zaťažíme jeho imunitný systém. Tráviaci a imunitný systém je po narodení  pripravený na výživu  materským mliekom. Predčasné pridanie mlieka  iného živočíšneho druhu ( kravské, kozie) a rôznych iných  potravín ( ovocné šťavy, zelenina, tuhá potrava, chlebová kôrka ) kladie na nezrelý  tráviaci a imunitný systém  dieťaťa veľké nároky a môže byť príčinou  vzniku potravinovej alergie.

 

                                   Prvé  obdobie  – výhradne mliečne.

Toto obdobie po narodení dieťatka je charakterizované veľkými zmenami, ktoré musí novorodenec prekonať, aby sa prispôsobil životu mimo matkinho tela.

 

  1. U dojčeného dieťaťa trvá výhradne mliečne obdobie celých šesť mesiacov !

Materské mlieko netreba dopĺňať inou potravou. Plne dojčené, prospievajúce dieťa nepotrebuje vo väčšine prípadov  žiadne iné tekutiny. Ak si ich však dieťa vyžaduje, odporúčame iba prevarenú vodu.

Plne dojčené dieťa zásadne nesmie dostať cumlík. Totižto sanie z prsného dvorca  sa odlišuje od sania z cumlíka. Týmto deťom hovoríme preto i zmätené deti. Uprednostnia  cumlík, čo je pre nich jednoduchšie a začnú odmietať prsník, odstavia sa.

Lieky a tekutiny  podávame dojčenému dieťatku zásadne lyžičkou, prípadne striekačkou.

Teda výhradne mliečne obdobie u dojčeného dieťaťa trvá celých 6 mesiacov.

 

 B. U dieťaťa na umelej výžive trvá výhradne mliečne obdobie celých štyri až päť mesiacov !!!

Po ukončení 4. – 5. mesiaca života dieťaťa činnosť trávenia, resorpcie, aktivita metabolizmu a vylučovacia funkcia obličiek sú vyvinuté tak, že primerane reagujú na zvyšujúcu sa koncentráciu živín. Skoré – predčasné zavedenie príkrmov pred 4. mesiacom vedie k skráteniu doby výhradne mliečneho obdobia a má pre dieťa viac nežiaducich následkov.

Nie sú ani žiadne dôkazy o tom, že skoršie zavedenie pevnej stravy v podobe príkrmov by umožnilo dieťaťu prespať v noci bez budenia.

Tieto deti dostávajú počiatočné, najlepšie iba laktózové umelé mlieko. Mlieka s prídavkom ďalších cukrov majú mať väčší sýtiaci účinok  a sú preto určené pre niektoré  „ hladnejšie ״ deti.

Dieťa na umelej výžive vypije asi 150 – 180 ml na kilogram svojej hmotnosti denne, maximálne však 1 liter.

V tých prípadoch, kedy je dieťatko čiastočne dojčené  a dokrmované umelým mliekom, platia tiež určité zásady. Vždy najprv dieťa dojčíme z jedného alebo oboch prsníkov a dokrmujeme ho zásadne lyžičkou, alebo striekačkou len laktózovým počiatočným umelým mliekom.

Niekedy už pri prvých problémoch s dojčením, prípadne z obavy nedostatku materského mlieka  sa mamičky zo strachu o svoje dieťatko veľmi rýchlo uchýlia k dokrmovaniu  umelým mliekom. Laktačná kríza ( prechodný nedostatok  materského mlieka ) spôsobená  hormonálnymi zmenami, fyzickou a psychickou únavou matky sa  dá zvládnuť za pomoci  detskej lekárky a dobrej rady a pomoci rodiny aj bez okamžitého dokrmovania umelým mliekom. Deti na umelej výžive trpia častejšie kolikovitými bolesťamibruška  a zápchou ako deti dojčené. Je preto nesprávne ihneď pri prvých ťažkostiach dieťaťa vymeniť jedno umelé mlieko za druhé. K tomuto kroku by sme mali pristúpiť až po porade s detským lekárom.

Umelé mlieka taktiež neprisládzame a nezohrievame.

 

                                             Druhé obdobie  – prechodné.

 

  1. U dojčeného dieťaťa sa toto obdobie začína po 6. mesiaci života. Počas neho matka

dojčí a po dovŕšení 6. mesiaca začne podávať dieťatku prvý a druhý kašovitý príkrm.

Dieťa dojčí ďalej !!

Rýchlo rastúci a vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa potrebuje ďalšie zložky potravy, postupne dané podľa veku.  Dieťatko je stále chránené pred bielkovinami kravského mlieka. Niektoré dojčatá sa nechcú vzdať materského mlieka. Po zjedení príkrmu sa dožadujú ešte dojčenia, čo im treba dopriať. Netreba sa báť, že by dostali hnačky, alebo mali iné tráviace ťažkosti.

 

B.U umelo živeného dieťaťa sa začína prechodné  obdobie  najskôr po zavŕšení

  1. prípadne 5. mesiaca života. V  5. mesiaci dostane prvý  kašovitý príkrm a ku koncu 5. mesiaca prípadne v  6. mesiaci dostane druhý kašovitý príkrm. Až po zavedení prvého a druhého príkrmu   môžeme vymeniť počiatočné umelé mlieko za pokračovacie.

Treba zdôrazniť, že vek dieťatka resp. čas, kedy začneme zavádzať prvý kašovitý

príkrm je daný mnohými fyziologickými vlastnosťami a vývojovými schopnosťami dieťaťa, ktoré sú u každého individuálne.

Príliš včasné  zavedenie nemliečnej stravy neprináša dieťaťu žiadne výhody. Naopak, môže ohroziť jeho zdravie preťažením obličiek, kladením veľkých nárokov na jeho nezrelý imunitný a tráviaci systém, s následnou alergizáciou organizmu a anemizáciou z nedostatočného vstrebávania železa.  Nepriaznivo pôsobia na organizmus dieťaťa aj jednotlivé zložky príkrmov, ako sú sacharóza, dusíkaté látky, lepok a kuchynská soľ.

Čas, kedy dieťa dostane prvú nemliečnu stravu, je daný nie len vývojom funkcie tráviaceho systému, ale súčasne dosiahnutým stupňom neuropsychického vývoja a funkčnou schopnosťou obličiek.

Príkrm odporúčame podať v dobe, keď dieťa vypije viac ako 1 liter mlieka, sedí s oporou, má dobre vyvinutú svalovinu jazyka a úst, dokáže sústo posúvať, dobre kontroluje pohyby hlavou a je schopné hltať aj stravu, ktorá nie je tekutá.

Veľmi často volia rodičia nesprávny postup, keď je dôvodom  predčasného zavedenia

príkrmu počas dňa to, že dieťa vyžaduje častejšie pitie, obzvlášť, ak má menej ako 6 mesiacov.

Často sa nesprávne  predčasne zavádza  prikrmovanie na noc ( ryžová kaša, krupičná kaša…) iba z dôvodu, aby sa dieťa nebudilo a aby celú noc prespalo.

Zavádzajúce a zastarané je odporúčanie začať s tuhou stravou vtedy,  keď dieťatko zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť, alebo keď dosiahne 6 kg. Hmotnosť dieťaťa nemá nič spoločného so schopnosťou tráviť tuhú stravu.

 

Príkrm podávame zásadne lyžičkou.

Mal by sa  pripraviť ojedinele mixovaný, častejšie  polotekutý vo forme prepasírovaného pyré, neskôr roztlačenej  hustejšej kaše s pokrájaným mäsom na drobučké kúsky.

 

Prvé príkrmy sa nazývajú aj prechodné :

 

1.  Ako prvý sa v súčasnosti odporúča  mäsovo – zeleninový  príkrm.

Začína sa jednou zložkou. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb, brokolica, tekvica, cukina. Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti neodporúča u najmenších detí v prvom roku života. V malom množstve vody sa uvarí mrkvička, prepasíruje sa a prvý raz sa pripraví poloriedka polievočka. Podá sa 1 – 2 kávové lyžičky za deň, stupne pridávame vždy  po jednom druhu zeleniny s odstupom 3 – 4 dní,  aby sme rozpoznali, na ktorú potravinu dieťatko zareagovalo napríklad vyrážkou, bolesťami bruška, hnačkou či zápchou. K mrkve pridáme petržlen alebo zemiak a na  7. – 8. deň aj mäsko.

Mäso je vhodné „ biele“ , a to kuracie, morčacie alebo z domáceho králika. Zo začiatku jedna porcia príkrmu obsahuje 20g, neskôr 35 g mäsa na dávku. Mäso obsahuje železo v hémovej podobe a je najväčším zdrojom železa pre dieťa v tomto veku. Príkrm pripravíme vo forme polievky, môžeme neskôr pridať ryžu.

Príkrm rozhodne nezahusťujeme zápražkou.

Príkrm obohatíme dvoma kávovými lyžičkami rastlinného oleja ( slnečnicový, repkový 5 – 10 g ). Tak zabezpečíme primeranú dodávku polynenasýtených mastných kyselín.

Príkrm zásadne nesolíme po celý prvý rok života. Treba si uvedomiť, že práve už v tomto veku môže vzniknúť zlozvyk veľa soliť.Ten  má za následok v neskoršom veku výskyt vysokého krvného tlaku a srdcovo cievnych ochorení.

Dieťa  nevie, že soľ existuje. To sa iba mamičkám nezdá jedlo chutné bez soli.

Mäsovo – zeleninovým príkrmom  (150 – 200 g ) postupne nahradíme jednu mliečnu porciu materského alebo umelého mlieka. Hlavne na začiatku niektoré deti potrebujú aj tento príkrm zapiť mliekom.

Po 7. mesiaci môže mať  mäsovo – zeleninový príkrm miesto polievky formu zemiakovej kaše s mäsovým hašé.

Po 6. mesiaci  môžeme pripraviť tento príkrm  6 – krát týždenne s mäsom a 1 – krát týždenne miesto mäsa podáme  jedenvarený  slepačí vaječný žĺtok.

Varený slepačí vaječný bielok zásadne nepodávame v 1.roku života.

 

 

  1. Ako druhý kašovitý príkrm odporúčame jemné jednozložkové  ovocné alebo zeleninové pyré.  Začíname teda ovocno – zeleninovým príkrmom z jabĺk, banánov alebo mrkvy.

Najlepšie je prvé 2 – 3 dni uvariť jabĺčko a podať 1 a postupne viac kávových lyžičiek. Neskôr postrúhame surové jabĺčko  a mrkvu na sklenenom strúhadle. Banán potlačíme vidličkou.

Každý nový druh ovocia ( jablko, banána, hruška ..) alebo zeleniny ( mrkva ) by sa mal zavádzať s odstupom 3 – 4 dní. Aby  sme vedeli odlíšiť, na ktorú zložku potravy dieťa reaguje neznášanlivosťou.  Pokiaľ niektorá potravina spôsobí nežiaducu reakciu u dieťaťa, mala by sa aspoň na jeden týždeň  vylúčiť zo stravy, a potom opäť skúsiť. Keď dieťa zareaguje opäť, je lepšie túto potravinu vylúčiť z jedálnička aspoň na šesť mesiacov.

Prvý deň začíname jednou až dvoma kávovými lyžičkami, postupne má mať jedna celá porcia kašovitého príkrmu  150 – 200 g.

Ovocno – zeleninový príkrm zásadne neprisládzame. Dieťa má poznať pravú chuť ovocia

a zeleniny.

Citrusové plody ( pomaranče, mandarínky ) ani kiwi v prvom roku života vôbec neodporúčame.

Deťom , ktoré dostávajú umelé mlieko, môžeme v  7.- 8 mesiaci pripraviť aj ovocno –mliečny príkrm. Ľahko stráviteľný nesladený biely jogurt zmiešame s ovocnou kašou.

Dojčeným deťom jogurt v prvom roku života podávať nemusíme. Materské mlieko im bohato stačí. Tvaroh sa v prvom roku života neodporúča pre vysoký obsah bielkovín. Viacerí ho považujú aj za významný alergén.

Zavádzanie lepku na základe odporúčania ESPGHAN (  2008 )

Toto odporúčanie vychádza zo štúdií, podľa ktorých riziko vzniku celiakie ( alergia na lepok ) ješ nižšie, ak je dieťa v čase zavádzania lepku v malom množstve  ešte dojčené. Teda, materské mlieko má ochranný účinok.

Riziko vzniku celiakie sa ešte zníži, ak sa deti dojčia aj naďalej po zavedení lepku. Avšak ochranná funkcia dlhodobého dojčenia pri celiakii  dokázaná nie je.

Dojčeným deťom podáme lepok po 6. mesiaci do ukončeného 7. mesiaca. Do polievočky môžeme zavariť 1 kávovú lyžičku ( 3 g ) detskej krupice, trošku bezvaječných cestovín ( do roka nemôžu vaječný bielok) alebo natrhať trošku pečiva.

Deťom čiastočne dojčeným a prikrmovaným počiatočným umelým mliekom podáme lepok  po ukončenom 4. mesiaci  najlepšie medzi 5. až 7. mesiacom, využijúc ochranu dojčenia.

Deťom na umelej výžive podáme lepok  medzi 6. a 7. mesiacom života.

Mliečno – obilnú kašu , ako ďalší príkrm, zavádzame  u dieťaťa  kŕmeného umelým mliekom po 7. mesiaci života.

Obilniny sú najcennejšie v celozrnnej podobe. Tak obsahujú najviac vitamínov skupiny B a vlákniny. Sú vynikajúcim zdrojom sacharidov  a dodávajú organizmu bielkoviny.

Priemyselne pripravené mliečne kaše musia mať označenie druhu obilniny a údaj o vhodnosti použitia  pre dieťa podľa veku. Celkové množstvo bielkovín v mliečnej obilnej  kaši nemá byť vyššie alebo nižšie, než sú hodnoty určené pre mlieko pre staršie dojčatá.

 

Ryžovú kašu môžeme u umelo živeného dieťaťa podať po ukončení 4. mesiaca, lepšie po ukončení 6. mesiaca života. Detské mliečne kaše sú fortifikované vitamínmi, minerálnymi látkami a stopovými prvkami. Niektoré už obsahujú prebiotické vlákniny a probiotické baktérie. Príliš veľké množstvo cukru v mliečnych kašiach vedie k návyku  na sladké jedlá a k nadmernému energetickému obsahu, čo má za následok prekŕmenie dieťaťa.  Preto upozorňujeme na nadmerné sladenie kaší.

Ak mamička dojčí svoje dieťatko po 7. mesiaci života, a to  sa v noci opakovane budí ( čo je prirodzené a fyziologické)  a má dostatok mlieka, môže ho odstriekať. Z takto odstriekaného materského mlieka môže na noc pripraviť ryžovú alebo obilnú – krupicovú kašu.

 

Dieťa v 6. – 8.. mesiaci života dostáva dieťa príkrmy 2 – 3 x denne ( desiata, obed, kaša  nie je pravidlom, lebo stačí dojčiť ) a k tomu mlieko.

 

Doplnky mliečnej výživy :

Vitamín D

Materské mlieko obsahuje pomerne malé množstvo vitamínu D. Za normálnych okolností je u dojčených detí hlavným zdrojom tvorby vitamínu D slnečné žiarenie. Slnečný svit a ožiarenie kože je v našej zemepisnej polohe zanedbateľné od októbra  do marca. Podávanie vitamínu D ako prevencie rachitídy je preto v našich klimatických podmienkach nevyhnutné.

Od 14. dňa života sa odporúča dojčeným deťom a rovnako aj deťom na umelej výžive denne 400 – 800 IU ( medzinárodné jednotky ) vitamínu D. U nás podávame vitamín D3 –  Vigantol olej jeden raz denne 2 kvapky, ak neurčí lekár inú dávku. Vitamín D je zo skupiny vitamínov rozpustných v tuku. Preto najprv dáme na lyžičku materské alebo umelé mlieko, potom 2 kvapky vitamínu D a tak ho podáme dieťatku. Nakoľko nie je rozpustný vo vode, nemôžeme ho podávať v čaji. Nesprávne je aj podávanie vitamínu D do celého objemu dávky umelého mlieka vo fľaši.

Vitamín D podávame celé prvé 2 roky života, niektorí autori ho odporúčajú podávať aj v 3. roku života počas zimného obdobia.

Vitamín K

Ako prevenciu včasnej a pozdnej formy krvácavej choroby novorodencov a dojčiat sa odporúča u dojčených detí prvých 6 týždňov života podať jeden raz týždenne 1 mg =

1 kvapku vitamínu K ( Kanavitu ). Po 6. týždni života podávame jeden raz mesačne

1 mg = 1 kvapku vitamínu K počas výlučného dojčenia, obvykle teda  6 mesiacov. Ak dieťa dokrmujeme umelým mliekom, nie je podávanie vitamínu K potrebné.

Vitamín K je tiež zo skupiny vitamínov rozpustných v tuku, preto ho podávama rovnako jako vitamín D ( najlepšie do mlieka ).

Vitamín C

Plne dojčenému dieťatku sa vitamín C nepodáva pri predpoklade, že strava matky ho obsahuje v dostatočnom množstve. Jeho podávanie nie je potrebné ani u dojčiat na umelej výžive, pretože umelé mlieka sú vitamínom C obohatené.

 

                Tretie obdobie – posledné 3 – 4 mesiace prvého roku života – postupný prechod na upravenú stravu dospelých – rodinné jedlá.

       

 V 9. – 10. mesiaci života  dieťaťa po prvom a druhom príkrme postupne zaraďujeme do jedálnička upravenú stravu dospelých. Pravdaže v určitých medziach. Jedálniček dieťaťa sa stáva bohatším, môže byť teda aj farebne pestrejší. Učíme dieťatko kultúre stolovania, budujeme jeho základné stravovacie návyky.

Dieťatko samozrejme ďalej dojčíme.

Nedojčené dieťa dostáva vo väčšine prípadov umelé mlieko pokračovacie.

Na prípravu umelého mlieka používame pitnú, hygienicky nezávadnú, prevarenú vodu. Vzhľadom na možnosť vyššieho obsahu dusičnanov v pitnej vode a ďalším možným rizikám odporúčame použiť balené dojčenské vody minimálne do  6. mesiaca veku dieťaťa. Prvých 6 mesiacov prevaríme i túto dojčenskú vodu!!!

Obom skupinám detí  ( dojčeným i na umelom mlieku ) prináleží  prvý príkrm ( desiata )  a druhý príkrm ( obed ). Na večeru kaša a alebo postupne upravená strava dospelých.

V tomto období až do konca druhého roku má dieťa vypiť približne 500 ml mlieka.

Dbáme na to, aby sme nevychovali z detí tzv. „sladičov“, ktorí dostávajú veľa presladených ovocných štiav, sirupov, presladeného mlieka a čaju, kaší alebo ovocia.

Nadbytočné množstvo energie vedie u nich k prejedaniu sa až obezite.

Pri príprave prvého a druhého príkrmu použijeme hlavne pasírovanie, strava nemá vytekať z lyžičky.

Okolo 7. až 8. mesiaca má mať tuhá strava kašovitý charakter alebo drobnú konzistenciu.

Po 9. mesiaci prejdeme postupne cez zrnitú stravu na kusovitú. Hrubšie nasekané kúsky nútia dieťatko ku žuvaniu. Dieťa sa učí jesť rukami, prípadne lyžičkou.

Pri prechode rodinnú stravu si treba uvedomiť, či sa v rodine dodržujú zásady správnej výživy: jesť menej tukov ( tučné a mastné jedlá ), menej cukrov a menej soliť. V strave treba zvýšiť obsah vlákniny, čerstvej zeleniny a ovocia. Radšej si treba nájsť viac času na prípravu čerstvého jedla, než kupovať polotovary. Tie sú drahšie aj menej zdravé a pre deti často nevhodné.

Upravená strava dospelých má byť čo najvšestrannejšia, ale treba rešpektovať  niektoré zásady:

– stravu nesolíme do 1. roku, a po 1. roku tiež veľmi málo. Nekoreníme podstatne dlhšie, pretože obličky funkčne dozrievajú do 2. roku života.

– prednosť dostanú varené a dusené jedlá, nie pečené a vysmážané. Pre najmenšie deti nie je vhodný ani vysmážaný rezeň, ktorý po  vysmažení zbavíme obalu, ako to  niektorí  rodičia radi robia.

– nepodávame údeniny , bravčové mäso, hovädzie mäso ani šunku.

– nepodávame cukríky, slané drobné pečivo, čokoládu a kakao.

– z obilnín podávame pečivo radšej z celozrnnej múky, nie biele. Chlebík tiež uprednostníme tmavší, prípadne celozrnný.

– omáčky zahustíme skôr zemiakovým alebo kukuričným škrobom, ako klasickou zásmažkou.

– prírodné ovocné šťavy z čerstvého ovocia sa odporúčajú podávať v prípade zvýšenej potreby tekutín od 6. mesiaca podľa niektorých dokonca až od 8. mesiaca. Ovocné šťavy nemajú obsahovať viac  sacharidov než 15 g / 100 ml.

– dbáme na dostatok  mlieka a  mliečnych výrobkov. Do ovocnej kaše pridáme biely jogurt, je to v podstate ľahko stráviteľné mlieko.

– naopak, tvaroh nie je odporúčaný v prvom roku života pre vysoký obsah bielkovín.

– musíme dávať pozor na veľkosť a druh potravy, ktorú by mohlo dieťa vdýchnuť : nesmieme mu dať žiadne malé pevné kúsky napr. orechy, bobule, kúsky mrkvy..

 

Jedálniček v 1. roku:

Na raňajky dostane dieťatko materské mlieko alebo mlieko pokračovacie umelé. Na chlebík alebo pečivo natrieme maslo, lekvár, vhodnú pomazánku, roztierateľný syr. Môžeme skúsiť čerstvú zeleninu. Napr. kúsok papriky, mrkvičky, čerstvej uhorky či hlávkového šalátu.

 Na desiatu pripravíme prvý príkrm ovocno – zeleninový, už nie kašovitý ale tuhšej konzistencie s väčšími kúskami. Iba veľmi hladným deťom pridáme piškóty alebo keksy.

 Na obed podávame obvykle ešte iba jeden chod. Ročné deti zvyčajne dva chody neprijmú, odmietajú ich, ba ani nestrávia.  Ale treba to skúsiť. Obed pozostáva z polievky a hlavného jedla , ktoré má charakter mäsovo – zeleninový s ryžou, zemiakmi, cestovinou, omáčkami. Ako prílohy treba použiť častejšie dusenú alebo i čerstvú zeleninu, kompóty domácej výroby. V tomto veku už môžeme pripraviť aj žemľovku, alebo ryžový nákyp .

Na olovrant  dieťa dostane materské alebo umelé mlieko, jogurt s ovocím. Môžeme mu ponúknuť i chlebík alebo  puding.

Na večeru pripravíme mliečnu kašu. Niektoré deti ju odmietajú. Nahradíme ju zemiakovou kašou, alebo inak upraveným obedom.

 

Napriek tomu, že naše rady sa zdajú prísne, predsa musíme dbať na to, aby sme dodržali zásady správnej výživy.

Preto niektoré naše rady zhrnieme:

Nové potraviny zavádzame pokiaľ možno doma, vzhľadom na možnú alergickú reakciu, prípadne nepokoj dieťaťa alebo zmenu stolice. Teda nie na návšteve, počas krátkeho prechodného pobytu mimo domova, alebo tam, kde nie je možnosť rýchlej lekárskej pomoci.

Nové zložky potravy  zavádzame vždy s odstupom 3 – 4 dní, aby sme zistili, na ktoré dieťa reaguje nepriaznivo. Pokiaľ niektorá potravina  spôsobí nežiaducu reakciu, mala by sa aspoň  na 1 týždeň vylúčiť zo stravy a potom opäť skúsiť. Keď dieťa zareaguje opäť, je lepšie túto potravinu vylúčiť z jedálnička aspoň na šesť mesiacov.

Prírodné ovocné šťavy z jabĺk, broskýň, ríbezlí, egrešu, malín, čučoriedok ( rastú v našom zemepisnom pásme ) podávame po  8.- 10. mesiaci.

Citrusové plody ( pomaranče, mandarínky a citróny) a kiwi odporúčame po 1. roku.

Tvaroh  podávame tiež až po 1. roku .

Obilniny  obsahujúce  lepok ( glutén, gliadín ) – múka, krupica, rezance, chlieb,

pečivo podľa najnovších odporúčaní ESPGHAN (  pod ochranou dojčenia po

ukončenom 6. mesiaci života, tesne pred dovŕšením 7. mesiaca a  rovnako

i nedojčeným deťom na umelej výžive )

U nedojčených po 7. mesiaci života

Rajčiny a zeler podávame až po 1. roku.

Vajce – bielok podávame až po 1. roku. Žĺtok v druhom polroku u zdravých detí.

Čokoláda , kakao a  morské ryby sú na rade až po 1. roku.

Huby podávame až po 3. roku.

Med  a jahody tiež podávame až po 1. roku.

Oriešky posunieme až po 3. roku.

Naše sladkovodné ryby dávame až ku koncu 1. roka života.

V obchodoch nás láka veľké množstvo detských čajov. Vyhýbame sa tým, ktoré obsahujú kamilky, nakoľko sú závažným alergénom.  Snažíme vyhnúť príliš sladeným čajom. Niektorí odborníci uprednostňujú čaje v sypanej forme, ktoré sa zaparia . Pretože z porciovaných vrecúšok sa údajne môžu tiež vylúhovať látky nevhodné pre dojčatá.

Dieťa v tomto období získava i stolovacie návyky. Tekutiny by napríklad malo prijímať už zo šálky alebo pohárika. Dôležitá je pravidelnosť vo všetkom, i v jedení. Pri jedle sa nemá hrať a rozptyľovať. Je správne, ak dieťa neobeduje samé, ale stoluje so súrodencom, mamičkou alebo inou osobou, ktorá ho opatruje. Vidí, ako im chutí. Má príklad, ako sa drží lyžička, ako sa potrava prikladá k ústam.

Sú však deti, ktoré sa prejedajú, lebo musia jesť s každým , kto príde domov a to opakovane. Iné deti  sa nevedia najesť dostatočne. Iba neustále niečo pojedajú a zobkajú , a napriek tomu vôbec neprospievajú.

Dbáme aj na kvalitu, čerstvosť a uskladnenie potravín. Napríklad vajcia nekupujeme na trhoviskách, pretože nie sú uskladnené v chladiacom boxe. V chladničke ich uchovávame najviac 7 až 10 dní. Pozorne sledujeme dátum výroby a dĺžku záruky všetkých potravín, ktoré dieťaťu podáme. Ovocie a zelenina rýchlo podlieha  skaze, napr. plesniam a hnilobe. Podávame ju preto zásadne čerstvú.

Dodržujeme správne uskladnenie potravín v dobre uzatvárateľných nádobách, suchu a chlade.

Na záver pripájame ešte niekoľko dobrých rád aj pre väčšie deti. 

– Ak nechcete, aby deti niektoré potraviny jedli, tak ich nekupujte (  nadmieru sladkostí, slané tyčinky, čokoláda, chipsy, zemiakové lupienky atď.).

– Nedávajte deťom za odmenu sladkosti.

– Vyvarujte sa dávať deťom sladkosti pravidelne v rovnaký čas, napríklad po návrate zo školy, a to každodenne.

– Na stolovanie treba vyhradiť miestnosť, obvykle to býva kuchyňa  a jedáleň. Dieťa pred televízorom nemá jesť z viacerých dôvodov. Niektoré deti to rozptyľuje a zjedia málo, odmietnu jesť, lebo ich  „ to jedlo ” vyrušuje. Naopak, iné zjedia viac než v skutočnosti potrebujú.

– Nedávajte deťom väčšie porcie jedla, ako môžu skonzumovať.

– Nečítajte pri jedle, keď nechcete, aby to robilo aj vaše dieťa.

–  Treba sa vyhnúť  prílišnému dohadovaniu v dobe jedla. Neustále nabádanie a nútenie k jedlu a trebárs i dojedaniu vyvolá skôr napätie, úzkosť a opačnú reakciu. Vzniká tak začarovaný kruh. Dieťa nedoje, odíde od stola. Ako náhle ho prejde úzkosť, vráti sa mu chuť do jedla. Potom vyžaduje občerstvenie a to zasa zníži chuť pri ďalšom hlavnom jedle.

Z jedla sa nemá robiť vojna či bojisko. Takto dieťa iba od jedla odradíte.

U niektorých detí svojim naliehaním  a neustálym pobádaním k jedlu spôsobíte jeho celoživotné prejedanie sa a obezitu.

 

Na dodržiavanie zásad správnej výživy číha veľa nebezpečenstiev. V snahe dopriať dieťatku to najlepšie robíme veľa chýb. Po prečítaní tohto článku máte možnosť sa im vyhnúť.

 

MUDr. Katarína Vicianová

 

MUDr. Jarmila Hornová,PhD

 

I.detská klinika DFNsP a LFUK

Výživa detí v druhom a treťom roku životaHorúčka