Spoločensko – ekonomický význam dojčenia

5. februára 2016

Spoločensko – ekonomický význam dojčenia

V porovnaní s dojčenými deťmi bývajú ich rovesníci kŕmení umelými mliekami častejšie chorí, vyžadujú častejšie návštevy u lekára, prípadne hospitalizácie v nemocnici. Umelá výživa má preto za následok nielen zhoršenie stavu populácie ale zároveň aj zvýšenie výdajov na zdravotníctvo. K priamym nákladom na ošetrenie chorľavejších detí je pritom nutné pripočítať aj nepriame ekonomické dopady vyššej chorobnosti detí a perspektívne aj budúcich dospelých (OČR-ky, PN-ky a pod.). Veď na základe viacerých prác možno predpokladať, že spôsob výživy v rannom detstve (t.j. dojčenie versus umelá výživa) – ovplyvňuje zdravotný stav človeka až do dospelosti. Medzičasom je už zrejmé, že investícia do podpory dojčenia, a tým zlepšenia zdravotného stavu populácie sa spoločnosti mnohonásobne vráti.
Zoberúc do úvahy výsledky viacerých prác, podľa ktorých sú dojčené deti inteligentnejšie, rýchlejšie sa vyvíjajú a dosahujú lepšie študijné výsledky, je spoločensko-ekonomický význam podpory dojčenia oveľa väčší. Vyjadriť presne ekonomický prínos zdravších a inteligentnejších generácii je prakticky nemožné, jednoznačný pozitívny dopad na celú spoločnosť je však nepopierateľný.

Dojčenie a rakovinové ochorenia u matkyVplyv vzdelania matky na úspešnosť dojčenia