Horúčka

30. januára 2016

Horúčka

Horúčka alebo teplota je jeden z najčastejších prejavov ochorenia u detí. Skôr či neskôr sa objaví u každého dieťatka. Ak sa to stane prvý raz, mnohí menej skúsení rodičia môžu podľahnúť panike. Ale zbytočne. S dostatočnými vedomosťami zvládnu prvé ošetrenie sami a bez chýb, kým vyhľadajú lekársku pomoc.
Na udržanie stabilnej telesnej teploty človek využíva energiu z vlastných zdrojov výrobou tepla pri látkovej premene ( v pečeni a tukovom tkanive ) a uvoľnením energie pri svalovej práci. Naše telo však reaguje aj na podmienky vonkajšieho prostredia ( teplotu, vlhkosť a prúdenie vzduchu ). Tieto informácie z kožných receptorov prichádzajú do centra regulácie telesnej teploty, ktoré je umiestnené v strednej časti mozgu, v hypotalame.
Na zmenu teploty vonkajšieho prostredia najcitlivejšie reagujú najmenšie deti, sú pomerne termolabilné. Ľahko sa môžu prehriať alebo podchladiť. Preto treba dôsledne dbať na ich individuálne potreby či v zime či v lete ( oblečenie, dĺžka pobytu vonku, prísun tekutín ). Dospelý človek toleruje podstatne väčšie teplotné rozpätie vonkajšieho prostredia, a preto nemôže potreby dieťaťa riadiť podľa seba.
Telesná teplota nám podáva dôležité informácie o celkovom zdravotnom stave dieťaťa. Totižto zvýšená teplota alebo horúčka patria v detskom veku medzi najčastejšie príznaky mnohých ochorení jednotlivých orgánov alebo celého organizmu. Niektoré ochorenia sa však môžu prejaviť aj poklesom teploty.
Príčinou zvýšenia telesnej teploty je najčastejšie infekcia ( bakteriálna, vírusová,parazitárna a iná ).Vtomto prípade je teplota prejavom odpovede organizmu na zápal. U novorodencov alebo pri celkovom vyčerpaní organizmu môže horúčka ako príznak zápalu chýbať.
Medzi ďalšie najčastejšie príčiny vzostupu teploty patrí nedostatok tekutín ( dehydratácia ) a prehriatie organizmu dieťaťa ( prehriata izba, pobyt vonku na slnku, neprimerane teplé oblečenie).
Teplotou ako prvým príznakom sa môžu prejaviť aj mnohé iné menej časté ale vážne ochorenia napríklad ochorenia štítnej žľazy, metabolické ochorenia, poruchy centrálnej nervovej sústavy, psychické problémy.
Poznáme teplotu kožnú a centrálnu. Pri každodennej domácej starostlivosti meriame teplotu kožnú : na čele, v podpazuší a centrálnu v konečníku.
Na meranie používame celý rad teplomerov.
Z obehu na základe dohody EU boli siahnuté ortuťové teplomery.
Preto sa treba orientovať na digitálne teplomery.
Meranie teploty u najmenších detí je najpraktickejšie v konečníku.
Používali sme doteraz ortuťový rýchlobežný teplomer tzv. rýchlobežku, ktorý meral teplotu v rozmedzí od 30 do 42 º C.
Postup : pred zavedením do konečníka natrieme  koniec teplomera olejom. Konečník jemne roztiahneme palcom a ukazovákom a krúživým pohybom zavedieme špičku teplomera približne do hĺbky 3 cm a teplotu odčítame po 30 – 60 sekundách.
Pri používaní starých rýchlobežiek pred vybratím teplomera z konečníka odpočítame  od nameranej hodnoty v prvom polroku veku dieťaťa 0,5 º C .
Po odmeraní teploty teplomer umyjeme vodou a mydlom.
Teplotu v podpazuší meriame lekárskym ortuťovým teplomerom ( Maxima ) asi 8 – 10 minút u väčších detí. Dbáme na správne umiestnenie špičky teplomera v strede podpazušia. Po odmeraní treba teplomer striasť, aby ortuť klesla pod 36 º C (vyhneme sa chybnému nameraniu teploty pri nasledujúcom meraní ) a tiež ho umyjeme vodou a mydlom.
Pri meraní teploty musíme byť vždy opatrní, aby nedošlo k poraneniu dieťatka napríklad zalomením teplomeru v konečníku alebo podpazuší.
Digitálnymi teplomermi meriame teplotu v konečníku, ústach ( vo forme cumlíkov ), v ušku či na čele. Vždy podľa návodu výrobcu.
V ústach však môžeme merať teplotu až väčším deťom, od 4 – 5 rokov, ktoré s nami spolupracujú. Treba počkať asi polhodinu po jedle či pití. Dieťa má mať prázdne ústa. Počas merania nesmie dieťa hovoriť, hrýzť, má byť uvoľnené a voľne dýchať nosom.
Názory na meranie v uchu sa rôznia. Mnohí tvrdia, že práve teplota nameraná na membráne bubienka je najbližšie k ľudskému termostatu v hypotalame a tým k jadru organizmu.
Ale viaceré štúdie upozorňujú na to, že práve u detí do 3 rokov táto metóda nie je spoľahlivá. Úlohu tu zohráva jednak anatómia vonkajšieho zvukovodu, ale aj ušný maz.
Priemerná normálna kožná telesná teplota sa pohybuje od 36,5 do 37,0 º C.
Pozorne si prečítajte nasledujúce riadky a zapamätajte si :
 
I.   Mierne zvýšená teplota od 37,0 do 38,0 ºC sa nazýva sa subfebrilita.
II. Teplota od 38,0 do 39,0 ºC sa hodnotí ako ľahká horúčka.
III. O vysokej horúčke hovoríme nad 39,0 ºC.
Teplota kolíše počas dňa, najnižšia býva okolo polnoci a najvyššia poobede okolo 17 hodiny.
Starostlivosť a ošetrovanie dieťaťa s teplotou má svoje zásady.
 
     I. Pri mierne zvýšenej teplote do 38 ºC ( subfebrility ) nepodávame antipyretiká
( lieky na znižovanie teploty ). Dbáme na dostatočný prívod tekutín a opakovaným meraním teploty sledujeme jej vývoj. Zabezpečíme vetranie a primerané oblečenie dieťaťu, aby sa takto neprehrievalo.  
     II. Pri ľahkej horúčke nad 38 ºC zahájime liečbu antipyretikami.
Antipyretiká sú lieky na zníženie teploty, majú aj analgetický účinok ( proti bolesti ).
Pre detský vek je určený predovšetkým paracetamol. Táto účinná látka je v rôznych prípravkoch pod názvom Paralen, Panadol, Plicet, Mexalen…
Má rôzne liekové formy: tabletky, čapíky čiže čípky, sirup.
Paracetamol podávame už od novorodeneckého veku v dávke, ktorú ordinuje lekár, a to 3 až 4 krát denne, prípadne podľa hmotnosti a veku dieťaťa a odporúčania na príbalovom letáku. Celodennú dávku 50 mg na 1 kg hmotnosti dieťaťa treba rozdeliť do 3 – 4 dávok. Napríklad 5 kg dieťatko potrebuje na celý deň 250 mg paracetamolu. Rodičia musia vždy zrátať mg v čípkoch, sirupe i tabletkách, ktoré podali za celý deň.
Upozorňujeme, že pri opakovanom podávaní vyšších dávok môže veľmi rýchlo dôjsť k predávkovaniu paracetamolom a následnej otrave so závažnými následkami.
Antipyretiká musíme podávať rozumne tak, aby sme napríklad v panike nepodali naraz celodennú dávku lieku alebo aby sme celodennú dávku neprekročili.
        Ďalším antipyretikom je ibuprofen . Táto účinná látka je v liekových prípravkoch Brufen, Ibuprofen, Nurofen  v liekovej forme sirup, dražé, čapíky.
Celodenná dávka je 20 mg na 1 kg hmotnosti dieťaťa. Pričom 20 mg ibuprofenu je v 1 ml Brufen sirup.
Deťom nad 10 rokov môžeme podať antipyretiká s obsahom kyseliny acetylosalicylovej, ktorá sa nachádza vo viacerých prípravkoch ( Acylpyrin, Superpyrin, Atilen ) a liekových formách tabletky, sirup.
         A akú volíme formu? No predsa podľa ostatných príznakov ochorenia dieťatka. Ak má dieťatko hnačku, podáme mu tabletku. Sirup ani čípok by mu neurobil dobre, ani by sa dobre nevstrebal.
Ak však popri horúčke vracia, podáme mu čípok.
Podávanie dostatočného množstva tekutín spolu s antipyretikami je samozrejmosťou liečby horúčky!
 
      III. Zrážanie teploty
 Ak teplota napriek podaniu antipyretika neklesá do 30 minút, dieťatku začneme teplotu zrážať pomocou vlažnej vody : sprchy alebo zábalu. Teplotu zrážame pokiaľ neklesne na 38,5 º C.
 Postup pri zábaloch : plienku alebo uterák namočíme vo vlažnej vode a obtočíme hrudník dieťaťa od podpazušia po dolný okraj rebier.
Neschladzujeme bruško, nohy ani ruky. Pri schladzovaní rúk a nôh by sme mohli vyvolať periférny šok. Ruky a nohy sú pre poruchy cirkulácie pri vysokých teplotách aj tak chladné.
Zábaly vymieňame približne po 5 min. Teplotu musíme premerať vždy po 10 – 15 minútach.
So zábalmi alebo sprchou skončíme po poklese teploty na 38,5 ºC.
 Sprchu majú niektoré deti radšej, pretože to berú ako kúpanie. Použijeme vlažnú, nie studenú vodu. Nenecháme dieťa sedieť vo vlažnej vode, aby sme mu nespôsobili infekciu močových ciest.
Teplotu zrážame pomalšie, nie prudko.
 Metóda omývania hubkou je založená na odparovaní vody z povrchu tela dieťatka a tým jeho ochladzovaní. Dieťa položíme na osušku ( pod ňu môžeme dať igelit ). Špongiou namočenou vo vode o teplote 29 – 32 C omývame telo dieťaťa. Okrem odparovania a tým ochladzovania telíčka, dochádza i k zlepšeniu prekrvenia povrchu kože a tým odvádzaniu tepla do okolia. Najvyššia účinnosť tejto metódy je prvých 30 minút.
 
      IV. Príjem tekutín
 Liečbu horúčky zásadne spájame s dostatočným príjmom tekutín. Príjem tekutín musí zodpovedať veku a hmotnosti dieťaťa.
Zdravé dieťa potrebuje vypiť za 24 hodín toľko tekutín, koľko predstavuje 10 – 15 % jeho telesnej hmotnosti.  U zdravých detí od 6 mesiacov do 1 roku je to asi 0,5 až 1,0 l tekutín na 24 hodín. U detí väčších sú to 1 – 2 l tekutín na 24 hodín.
Dieťa, ktoré má horúčku, potrebuje ešte viac tekutín, a to až o 20%.
Dostatočný príjem tekutín sa odráža v tvorbe moču. Pri nedostatočnom príjme tekutín sa môže dieťatko odvodniť ( dehydratovať ). Zistíme to okrem iného tak, že nemočí vôbec alebo málo. Preto treba dieťa prebalovať každé 2 – 3 hodiny a vedieť koľko hodín nemočilo. Dieťa približne polročné musí mať pomočenú plienku každé 3 – 4 hodiny.
      V. Ošetrovanie, prostredie, vetranie.
 Ak má dieťa teploty, je dôležité, aby bola v miestnosti primeraná teplota. Miestnosť nesmie byť prehriata. Musí byť dobre vyvetraná. Dieťa s horúčkou prikryjeme len ľahko, aby sa ešte viac neprehrialo.
Mnohé mamičky z obavy o dieťatko robia veľkú chybu v tom, že ho počas ochorenia spojeného s teplotami nekúpu. Koža je orgán, ktorý hrá dôležitú úlohu pri výmene tepla a tekutín. Zároveň je vylučovacím orgánom rôznych látok vznikajúcich v tele. Iba pri správnom ošetrení si koža môže dobre plniť svoju funkciu.
Pri teplotách zvyčajne deti trpia nechutenstvom, odmietajú jedlo. Musíme použiť všetky možné prostriedky na to, aby deti prijali dostatok tekutín, pretože horúčka hlavne u menších detí môže byť spôsobená alebo udržiavaná aj nedostatkom tekutín, teda dehydratáciou.
Veľký dôraz kladieme i na sledovanie teploty počas spánku. Ak dieťa ukladáme spať s teplotou okolo 38,5 º C , musíme ho opakovane sledovať, to znamená merať teplotu a všímať si správanie. Stáva sa, že mamička unavená celodennou starostlivosťou o choré dieťa zaspí s ním. Preto si najmä v noci treba vždy natiahnuť budík v 1 hodinových intervaloch.
Osvedčuje sa i písomný prehľadný záznam o priebehu teplôt: hodina, výška teploty, podaný liek.
Pri liečbe horúčky musíme dávať pozor na kombináciu antipyretík. Už sme povedali, že liečbu zahájime pri teplote nad 38 º C. Ako prvý zvyčajne podávame Paralen , alebo iný paracetamolový prípravok pre daný vek. Paralen podávame každých 8 alebo 6 hodín. teda 3 – 4 x denne.
Ak  teplota neklesne napr. z 39 ºC za 2 – 3 hodiny, podáme ibuprofen v sirupe – Brufen sirup.
Pri vysokých teplotách môžeme oba preparáty striedať. Napríklad o 6 hodine ráno podáme Paralen , následne o 2 – 3 hodiny Brufen, o ďalšie 2 hodiny Paralen atď.
Asi ½ hodiny po podaní lieku skúsime dieťa sprchovať. V snahe o prudké zníženie horúčky by sme mohli dieťatku aj ublížiť.
Ale najnovšie viacerí autori neodporúčajú striedanie antipyretík, treba vydržať iba s jedným.
        Chceme upozorniť na pomerne častú chybu pri liečbe horúčky. Dieťa má napríklad
39 º C . Lekár naordinuje antipyretiká ( Paralen, Brufen ) a pre angínu aj antibiotiká. Ale rodičia si myslia, že antibiotikum je „silnejšie“ . Podajú iba to. Divia sa, že teplota neklesá.
Antipyretikum môžeme, ba musíme podať s antibiotikom. Antibiotiká zaberajú až po 2 – 3 dňoch, nie sú určené na zrážanie teploty.
           Dodržiavaním správneho postupu liečby horúčky sa Vám ju určite podarí zvládnuť.
Napriek všestrannej starostlivosti sa však môže stať, že dieťa pri teplote dostane febrilné kŕče (kŕče z horúčky).
Febrilné kŕče sa vyskytujú u 3 – 4 % inak zdravých detí. Postihujú najčastejšie deti od 6 mesiacov do 5 rokov, s maximom vo veku 14 až 18 mesiacov.
Febrilné kŕče sa prejavujú ako generalizované ( symetrické zášklby všetkých končatín ) alebo lokálne ( zášklby iba jednej časti tela ) a   sprevádza ich porucha vedomia.
Výskyt kŕčov pri teplote či horúčke, hlavne po prvý raz, zvyčajne rodičov veľmi vystraší.Treba však vedieť, že záchvat sám spontánne odoznie.
Okamžitá pomoc dieťaťu nespočíva v protikŕčovej ( antikonvulzívnej ) liečbe, ale v uvoľnení dýchacích ciest, uložení dieťatka na mäkkú podložku na bok, aby nevdýchlo hlien a zrazení teploty.
Vtedy, do príchodu privolanej lekárskej služby prvej pomoci, podáme do konečníka antipyretický čípok a dieťaťu dáme zábal. Ak je pri vedomí, odporúčame radšej sprchu, hlavne pri vysokých teplotách 39 – 40 º C.
Je veľmi nesprávne, ak rodičia v snahe čo najrýchlejšie sa dostať k lekárovi bezprostredne po odoznení febrilných kŕčov dieťatko naložia v lete do rozpáleného auta alebo ho dobre v zime na cestu zababušia. Môžu totiž opäť vyvolať febrilné kŕče prehriatím už aj tak rozpáleného organizmu. V prvom rade majú najprv zraziť teplotu a potom vyhľadať lekára !
Po záchvate býva dieťatko podráždené alebo unavené, chabšie, neskôr obvykle zaspí.
U tých detí, ktoré už mali febrilné kŕče, sú rodičia informovaní o správnom postupe. Musia byť vždy pri vzostupe teploty ostražitejší. Podľa rady neurológa alebo detského lekára podajú Diazepam v tabletke alebo Diazepam Desitin rektálnou tubou do konečníka už pri nižších teplotách 37,5 – 38 º C. So zrážaním teploty antipyretikami ako aj zábalmi či sprchou môžu začať tiež pri nižších teplotách.
Febrilné kŕče sa u niektorých detí pri opakovaných horúčkach nemusia nikdy viac objaviť, u iných sa zopakujú. Tu je treba vždy včas podať Diazepam.
            Dodržanie spomenutých zásad ošetrenia dieťaťa pri horúčke Vám určite pomôže zvládnuť tento príznak celkového ochorenia, jeho príčinu však už musí zistiť detský lekár.
MUDr. Katarína Vicianová
I. detská klinika DFNsP
Výživa v prvom roku životaHnačka