Hnačka

30. januára 2016

Hnačka

 

Prichádza leto, slniečko a krásne počasie nás volá von, do prírody, či už u nás doma alebo i do zahraničia.

Aby sme si však dovolenku nepokazili a vyhli sa hnačke, jednému z najčastejších ochorení, typických pre toto ročné obdobie, musíme si niečo o ňom povedať.

Hnačka v súčasnosti patrí aj vo vyspelých štátoch medzi časté príčiny chorôb detí, hlavne detí najmenších ale i dospelých.

Hoci sa vyskytuje počas celého roku, najviac ju zaznamenávame v lete, hovoríme o letných hnačkách.

Najprv si priblížime niečo o príčinách, príznakoch, priebehu a liečbe hnačky. Na záver sa pokúsime praktickými radami jej predísť.

              Akútnu hnačku u dojčiat a batoliat definujeme ako zvyčajne prechodné ochorenie, ktoré však môže viesť k stratám vody ( dehydratácii ), elektrolytov ( solí ) a k črevnej otrave. Dochádza k náhlej poruche funkcie zažívacieho systému, a to k poruche trávenia a vstrebávania.

V minulosti sa používal viac termín dyspepsia alebo dyspeptický syndróm.

U najmenších detí vidíme veľké individuálne rozdiely v počte a konzistencii stolíc.

Zdravý novorodenec a dojča – na materskom mlieku môže mať jednu stolicu raz za 2 – 3 – 4 dni, alebo 5 menších stolíc denne, alebo „šprtnuté“ v každej plienke. U dojčeného dieťatka je stolica žltá, praženicovitá alebo formovaná a nezapácha.

U detí na umelej výžive má podobný charakter, môže však byť skôr tuhšia. Pridaním príkrmov sa mení hlavne farba stolice do hneda.

Pri hnačke je dôležitá náhla alebo postupná zmena stolíc. Táto zmena sa týka ich počtu alebo konzistencie (riedka, vodnatá, striekavá, hlienovitá, spenená ). Ale aj ich farby ( zelená, s prímesou krvi ) a zápachu.

U dojčiat a batoliat hovoríme o hnačke vtedy :

a ) podľa frekvencie stolíc – ak ich má dieťa viac ako 5 denne.

b ) podľa objemu stolíc – ak je tento vyšší ako 150 – 200 g denne.

c ) podľa obsahu vody v stolici – ak je viac vody ako 80 %.

 

Akútna, čiže náhla hnačka trvá zvyčajne menej ako 1 týždeň.

Príčiny hnačky sú veľmi rôznorodé. Podľa nich delíme hnačky na infekčné formy a to bakteriálne ( dyzentéria, salmonelóza, iné zápaly črevnej sliznice napr. E. coli, stafylokokové infekcie ), vírusové – najčastejšie letné hnačky ( Rota vírusy ) , parazitárne a plesňové.

         Neinfekčné formy hnačiek majú najčastejšie pôvod v alergii (na bielkoviny kravského mlieka, lepok čiže gliadín a iné potraviny). Poznáme i potravinové otravy hubami, pokazenými konzervami, jedovatými látkami.

Hnačky u dojčených detí môže spôsobiť diétna chyba mamičky.

U nedojčených a väčších detí sú za hnačku zodpovedné i naše chyby v technike prípravy a uskladnenia stravy, pre daný vek nevhodný jedálniček a nesprávna kombinácia potravín .

Redšie a častejšie stolice sprevádzajú aj choroby z nachladnutia, kedy sa na ich vzniku podieľa prehltnutý hlien.

Čo sa deje v zažívacom trakte pri hnačke? Pri hnačke dochádza k presunu vody a elektrolytov do lúmenu čreva a k ich stratám ( dehydratácii ) vo forme stolice .

 

Príznaky hnačky závisia od poškodenia sliznice čreva. Ide o zápalové zmeny v tenkom a hrubom čreve, ktoré sa vyhoja po akútnej hnačke bez následkov.

Za normálnych okolností sa z čreva stráca do stolice 1 % vody. Ako sme spomenuli, pri hnačke je to dokonca viac ako 80 % .

Príznaky hnačky však závisia ale aj od príčin, veku dieťaťa a jeho celkového stavu pred ochorením.

  1. U dojčiat a batoliat začína hnačka zvyčajne odmietaním stravy už 2 – 3 dni pred jej začatím.
  2. Deti prestanú priberať na hmotnosti, majú celkové príznaky choroby a to teploty až horúčky, vracajú, sú bledé, skleslé, stratia záujem o okolie.
  3. Stolica je najprv kašovitá, potom vodnatá. Pri postihnutí hrubého čreva môže byť stolica hlienovitá, s prímesou krvi. Keď v čreve preváži kvasenie, stolice sú spenené.
  4. Zároveň sa zvýši počet stolíc v porovnaní s ich počtom pred chorobou. Zmení sa i farba.

Akútna čiže náhla hnačka trvá zvyčajne menej ako 1 týždeň.

Následky : Pri hnačke dochádza k presunu vody a elektrolytov do lúmenu čreva a k ich stratám ( dehydratácii ) vo forme stolice .

Následky závisia od stupňa poškodenia sliznice čreva. Ide o zápalové zmeny v tenkom a hrubom čreve ( odborne enterokolitída ) , ktoré sa vyhoja po akútnej hnačke bez následkov.

Chceme upozorniť na obzvlášť závažný príznak, a to celkový príznak straty vody

( dehydratáciu ).

Aké sú príznaky dehydratácie?
Mierna dehydratácia – smäd, vysušené pery, suché sliznice dutiny ústnej, bledosť. pri plači málo alebo neprítomné slzy.

Stredná dehydratácia – znížené napätie kože sa nazýva i znížený turgor kože. Táto je suchá, chladná, mľandravá zvrásnená hlavne na bruchu (kožná riasa sa nevyrovná, tzv. „trčí“ alebo sa vyrovnáva veľmi pomaly). Ďalšími známkami sú celková apatia a spavosť dieťaťa, zapadnuté oči, horúčka, u dojčiat – vpadnutá (preliačená) fontanela.
Ťažká dehydratácia – tu dochádza k poruche tvorby moču, zmenám krvného obehu (  rýchla akcia srdca ) a dýchania ( rýchle a hlboké dýchanie) alebo je to miznúci tep na periférii. Porucha cirkulácie krvi, má za následok hypovolemický šok (vyvolaný zníženým množstvom krvi).                                                                                                                    Urgentnými príznakm sú apatia, spavosť, letargia, porucha až strata vedomia, alebo naopak nepokoj a dráždivosť kŕče, chýbanie svalového napätia (dieťa je ako handrová bábika).

Veľmi dôležitý je práve údaj o znížení tvorby moču !!! Nakoľko sa zníži diuréza teda tvorba moču, to nám povie počet pomočených plienok. Dieťa treba prebaliť každé 3 hodiny, nie meniť Pampersky raz za 12 hod. !!

Musí močiť 4 – 6 x za deň.

K dehydratácii dochádza nielen stratami vody a solí stolicou, ale i potením pri teplote a vracaním, ktoré toto ochorenie sprevádzajú.

         Pre  liečbu hnačky a voľbu postupu je rozhodujúcim krokom závažnosť hnačky, celkový stav dieťaťa a klinický odhad strát vody a elektrolytov. To však musí posúdiť lekár a ten má určiť aj spôsob liečby.

Pri stratách hmotnosti menej ako 5 % pri akútnej hnačke, ale pri dobrom príjme tekutín ústami ( teda pije a nevyvráti ) môžeme stav zvládnuť aj ambulantne.

Základom liečby je rehydratácia a realimentácia.

Rehydratácia spočíva v náhrade strát vody a elektrolytov. Lekár má k dispozícii

tzv. WHO resp. rehydratačné roztoky, ktoré obsahujú glukózu, elektrolyty a bikarbonáty ( Kulíšek ). Od batolivého veku možno podať i neperlivú minerálku.

Realimentácia predstavuje dostatočný a včasný prívod živín. Musíme ju prispôsobiť veku dieťatka.

U nedojčených novorodencov a dojčiat začíname úplnou náhradou umelého mlieka ryžovým odvarom ( RO ) alebo mrkvovým odvarom ( MO ) podľa závažnosti hnačky na 12 – 24 hodín. Niektorí autori neodporúčajú mrkvový odvar pre najmenšie deti zo strachu pred nadmerným obsahom dusičnanov.

Teda dieťatko na začiatku realimentácie pije prvých 12 – 24 hodín iba RO alebo MO.

Potom postupne začneme pridávať umelé mlieko zmenou pomeru RO alebo MO ku umelému mlieku.

Rozpis diéty vyzerá nasledovne :

1.deň   (12 – 24 hodín ) pije dieťatko iba čistý RO alebo MO doplnený o nesladený slabší čierny čaj .

2.deň pije dieťatko svoje umelé mlieko zmiešané s  RO alebo MO tak,

že každá dávka obsahuje 1/ 4 umelého mlieka a 3/4 RO alebo MO.

3.deň opäť zmeníme pomer, umelé mlieko tvorí 1/3 dávky a 2/3 dávky tvorí MO a RO.

  1. deň dávka obsahuje 1/2 umelého mlieka a 1/2 RO alebo MO.
  2. deň dávka obsahuje 2/3 umelého mlieka a 1/3 RO alebo MO a
  3. deň dávka obsahuje 3/4 umelého mlieka a 1/4 RO alebo MO.

Ak je dieťatko iba dojčené, môžeme podľa odporúčania odborníkov úplne vynechať materské mlieko na 6 až 12 hodín. Niektorí autori neodporúčajú dojčenie vôbec prerušiť, ale iba medzi dávkami vsúvať rehydratačné roztoky, ryžový alebo mrkvový odvar.

Tekutiny podávame zásadne striekačkou alebo lyžičkou .

Podľa väčšiny odborníkov pri závažných hnačkách krátkodobo materské mlieko ( MM ) nahradíme ryžovým alebo mrkvovým odvarom (MO, RO).

Potom postupne podľa veku dieťatka a odhadu objemu pitia podávame pred dojčením 20 -50 – 100 ml ryžového alebo mrkvového odvaru (MO, RO) .

 

Je veľmi dôležité vedieť približnú dennú potrebu tekutín. U novorodencov a dojčiat je to asi 150 ml tekutín na 1 kg hmotnosti dieťatka na 24 hodín, teda 5 kg dieťa potrebuje na 24 hodín 750 ml tekutín, aby sa nedehydratovalo.

U batoliat je to o niečo menej tekutín 100 – 120 ml na 1 kg hmotnosti na 24 hodín.

 

Dojčatám medzi 6. – 12. mesiacom, ktoré boli pred ochorením na plnej dojčeneckej strave, podávame počas rehydratácie WHO roztokmi tiež ryžový alebo mrkvový odvar prvých 24 hod. Potom podľa uvedenej schémy uberáme RO alebo MO a pridávame umelé mlieko. Zároveň postupne zavedieme do stravy strúhané jablká, banány, varenú ryžu, zemiaky, po 7. mesiaci veku i suchšie pečivo. Postupne zaťažíme dieťa veku primeranou stravou.

Zásadne si treba uvedomiť, že umelé mlieko pri hnačkách vynechávame ako prvé, zavádzame ho iba postupne. Vieme totižto veľa o poškodení povrchovej výstelky čreva pri hnačkách, čo má za následok nedostatok enzýmu laktázy, ktorej chýbanie je zodpovedné za poruchu štiepenia laktózy ( mliečny disacharid zložený z glukózy a galakózy ). Prejavom je teda intolerancia laktózy.

Na odporúčanie lekára možno prechodne dieťa realimentovať umelými mliekami so zníženým obsahom laktózy.

Deťom pri hnačkách podávame slabý čierny ( slabý preto, aby teíny v ňom nerušili deťom spánok ), nesladený čaj, nie čaje bublinkové. Bylinkové čaje majú zväčša preháňavý účinok Tekutiny môžeme podať aj vo forme vody Lucka alebo Dobrá voda.

Už spomínané WHO roztoky má ordinovať lekár.

Počas hnačkového ochorenia a rekonvalescencie dieťatka nezavádzame do jedálnička nové druhy potravín, iba tie ktoré už predtým dieťatko vyskúšalo.

 

U  batoliat ( druhý a tretí rok života ) diéta pri hnačke vyzerá podobne ako u starších dojčiat. Vylúčime na 24 hodín mlieko a mliečne výrobky, podávame ryžový alebo mrkvový odvar, ktorý podľa návodu za 5 až 6 dní vymeníme za umelé mlieko. Tekutiny doplníme o WHO roztoky, nesladený slabý čierny čaj a neperlivú minerálku či Lucku. Postupne zavedieme suchšie slané pečivo, varenú ryžu, zemiaky, varenú mrkvu, jablká, banány. Neskôr vývar z bieleho ( kuracie, morčacie ) mäsa.

 

Obvykle je pomerne ťažké dopredu odhadnúť rýchlosť prevádzania dieťatka z diéty na jeho obvyklú stravu. Platí však zásada, že ponáhľať sa nevyplatí.

 

Ryžový odvar ( RO ): 25 g umytej ryže uvaríme v 1 l vody. Po vychladnutí spolu zmixujeme a doplníme prevarenou vodou ( ak chýba ) do objemu 0,5 l.

Mrkvový odvar ( MO ) : ½ kg umytej, očistenej a pokrájanej mrkvy varíme v 1 l vody so štipkou soli do mäkka. Počas varenia dolievame vodu do výšky hladiny, aká bola na začiatku. Po uvarení a vychladnutí mrkvu zmixujeme s vodou, v ktorej sa varila.

Ako prechádzať hnačke?

V prvom rade je veľmi dôležitá bezpečnosť prípravy stravy a manipulácie s potravinami. Spočíva v dodržiavaní základných hygienických zásad.

Pred prípravou stravy a manipuláciou s potravinami si vždy dôkladne umyjeme ruky, často krát opakovane. Dobré je používať v kuchyni pri príprave jedál jedno rázové papierové utierky na ruky.

Na prípravu umelej výživy používame prevarenú vodu alebo vodu dojčeneckú. Otvorenú krabicu s umelým mliekom uložíme podľa návodu na suché miesto. Umelé mlieko neprihrievame, na každú dávku ho pripravíme čerstvé.

Potraviny kupujeme vždy čerstvé a radšej v menšom množstve . Vyhýbame sa kúpe zeleniny a a ovocia za znížené ceny. Pozor na ich kvalitu. Náležite ich umyjeme pod tečúcou vodou. Z ovocia a zeleniny tak odstránime nielen hlinu ale i postrekové chemikálie. Potraviny dôsledne tepelne spracujeme.

Deťom nepodávame krémy, majonézu, zmrzlinu, teda tepelne neupravené jedlá s obsahom vajíčok. V lete sa treba vyhnúť aj ďalším tepelne dostatočne neupraveným potravinám ako sú diétne salámy, klobásky, tlačenka, údené a mleté mäso.

Hotové jedlo, už spracované treba, tiež správne skladovať v suchu a v chlade v uzavretých nádobách ( pozor na muchy a iný hmyz ). Ak napríklad otvoríme konzervu ( paštéta, kompót ), vyberieme a preložíme zvyšný obsah do sklenenej uzatvárateľnej nádoby, alebo vákuovaných nádob.

Často zabúdame na to, že máme zabrániť styku medzi surovými a uvarenými potravinami. Preto nepoužívame rovnaké nástroje, nože, dosky na krájanie surových a varených potravín. Nástroje vždy dôkladne poumývame. Zabránime tak prenosu choroboplodných zárodkov na potraviny určené už na konzumáciu.

Ak ideme na výlet, do ruksaku zabalíme pitnú vodu zo známeho zdroja ( z domu ) alebo vodu originálne balenú ( stolová voda , nesýtená resp. slabo sýtená minerálka, ktorú deťom pomiešaním zbavíme bubliniek ). Zásadne nepijeme vodu z neznámeho prameňa alebo zo studničky, lebo nikdy nevieme, či nie je znečistená.

Dôsledne dbáme na správny pitný režim. Orientačne denná potreba tekutín predstavuje u dieťaťa 10 – 15 % jeho telesnej hmotnosti v l ( 10 kg dieťa potrebuje na deň 1 l tekutín). Dospelý potrebuje na deň 2 – 4% tekutín jeho telesnej hmotnosti. Vyhýbame sa chladeným nápojom, pretože vedú k prekrveniu slizníc a zvýšenému pocitu smädu. Chladené nápoje majú za následok i nadmerné potenie a následne straty tekutín a minerálov. Pozor, dokonca aj kocky ľadu môžu byť kontaminované choroboplodnými zárodkami.

V horúcich letných dňoch uprednostníme teda vlažné nápoje, mierne kyslé alebo mierne trpké. Presladené tekutiny nie sú vhodné, pretože zvyšujú pocit smädu.

Hnačku môžeme dostať aj pri nesprávnej kombinácii potravín. Hlavne deti pomiešajú rôzne ovocie a zapijú ho džúsom či iným sladeným nápojom ( Coca cola, Fanta…)

 

Dodržaním spomenutých zásad môžeme sami predísť hnačkám a vyhnúť sa často závažným problémom a návšteve lekára.

 

HorúčkaPäť dôvodov, prečo dojčiť