Ekológia a dojčenie

30. januára 2016

Ekológia a dojčenie

V poslednej dobe sa často diskutuje o možnej kontaminácii materského mlieka škodlivými látkami prítomnými v životnom prostredí matky. Niektorí  propagátori umelej výživy túto myšlienku šikovne využili na ovplyvňovanie mamičiek pri ich rozhodnutí dojčiť alebo nedojčiť. Na nasledujúcej stránke uvádzame stručný prehľad vplyvu najbežnejších znečisťujúcich látok v našom životnom prostredí na kvalitu materského mlieka, a tak aj zdravotný stav dojčeného dieťaťa.

Vo všeobecnosti možno povedať, že bežný človek nie je vystavený signifikantnej záťaži chemikáliami typu herbicídov, pesticídov alebo ťažkých kovov. Záťaž je zdravotne zaujímavá len u ľudí pracujúcich v  exponovaných prevádzkach alebo v extrémnych situáciách. Príkladom môže byť prípad opísaný v štáte Michigan v USA, kde  bolo krmivo pre dobytok neúmyselne kontaminované polybrómovanými bifenylmi, ktoré takto vstúpili do potravinového reťazca miestnych obyvateľov. V takejto situácii možno u niektorých obzvlášť exponovaných mamičiek hovoriť o zvýšenom zdravotnom riziku pre dieťa. Takisto dávky herbicídov, ktorým je  vystavený  bežný človek sú veľmi nízke, zaujímavá by mohla byť len profesionálna expozícia. Podobná platí aj pre DDT, ktoré bolo vo väčšine rozvinutých krajín zakázané už od 70-tich rokov. Odlišná situácia je v rozvojových krajinách, kde sa DDT naďalej vo veľkom používa. DDT ľahko prechádza do materského mlieka, avšak podľa Svetovej zdravotníckej organizácie aj tak dojčenie nemožno považovať za hlavný zdroj záťaže pre dieťa.
Ťažké kovy (olovo, ortuť, arzén a kadmium) sa do ľudského organizmu môžu dostať vodou, kravským mliekom a prirodzene aj umelými mliekami, ktoré sa vyrábajú z kravského mlieka. V oblastiach, kde je obsah ťažkých kovov v životnom prostredí vysoký, dostáva dojčené dieťa v materskom mlieku menej ťažkých kovov ako z fľašky kŕmené dieťa v umelom prípravku.
Olovo prechádza z matkinho organizmu cez placentu do tela plodu. Prenos materským mliekom je podstatne menej výdatný. Ak je hladina olova v sére matky nižšia ako 40 microgr/dL, mamička môžu pokojne dojčiť, pretože hladiny v jej mlieku sú takmer nulové. Štúdie z oblastí, kde bola voda zo zastaraných vodovodných rozvodov kontaminovaná olovom ukázali, že umelo živené deti mali nižšiu hladinu olova ako dojčené.
Ortuť je v životnom prostredí prítomná najmä v podobne zlúčenín obsiahnutých v priemyselnom odpade. Ohrození sú hlavne pracovníci v exponovaných priemyselných prevádzkach a ľudia konzumujúci morské živočíchy vylovené v priemyselne kontaminovaných vodách (prípady opísané v Japonsku). Amalgánové zubné plomby predstavujú minimálnu záťaž ako pre pacientov, tak aj zubných lekárov. Prípady extrémnej expozície v sedemdesiatich rokov v Iraku ukázali, že organická ortuť prechádza cez placentu, avšak zdravotné riziko v súvislosti s dojčením bolo zaujímavé len v skutočne extrémnych prípadoch.
Kadmium sa do ľudského organizmu dostáva pri ťažkom fajčení a prostredníctvom morských živočíchov (voda zamorená priemyselnými odpadmi – choroba Itai-Itai v Japonsku). Za normálnych podmienok je kadmium z hľadiska dojčenia taktiež nezaujímavé. Ak bola mamička vystavená vysokým koncentráciám kadmia, mala by sa poradiť so svojim lekárom ešte pred počatím, pretože k najintenzívnejšiemu prenosu dochádza práve počas tehotenstva.
Rádionuklidy boli módnou témou po mnoho desaťročí. Výsledky viacerých štúdii však svedčia tomu, že koncentrácie rádioaktívneho stroncia Sr90 sú v materskom mlieku podstatne nižšie než kravskom mlieku, umelých mliekach, vode a iných zložkách potravinového reťazca.
Záverom možno konštatovať, že „štandardne“ znečistené životné prostredie rozhodne nie je dôvodom na odstavenie dieťaťa. Pri zvažovaní materské mlieko versus umelé mlieko v tejto súvislosti si treba uvedomiť ešte jednu vec – kravy žijú v takom istom životnom prostredí ako ľudia. Jedinú výnimku môžu predstavovať ženy pracujúce v špeciálnych priemyselných prevádzkach, kde prichádzajú do styku s vysokými dávkami rôznych škodlivín ( takejto práce sú krávy ušetrené…). V takýchto zriedkavých je potrebné dôkladné vyšetrenie odborným lekárom, ktorý určí prípustnosť alebo neprípustnosť dojčenia.

text bol spracovaný na základe článku Given the Benefits of Breastfeeding, are there any contraindications? autorov Ruth A.Lawrence, MD  a Cynthia R. Howard, MD,  MPH, uverejneného v časopise Clinics in Perinatology Vol 26, No. 2, June 1999.

Kontraindikácie dojčenia – stavy, kedy dojčenie nie je možnéDojčenie a alkohol