Ako dojčiť

30. januára 2016

Ako dojčiť

Napriek tomu, že schopnosť tvoriť dostatok mlieka je daná všetkým ženám (výnimky sú raritou), technika dojčenia nie je vrodená, mamička sa ju musí naučiť. V minulosti sa ju dievčatá učili pozorovaním svojej matky (ženy dojčili svoje početné potomstvo často až do veku 4-5 rokov, nezriedka viac súrodencov naraz). Dnešné mamičky však už túto možnosť väčšinou nemali, pretože samy vyrástli v období veľmi nešťastných experimentov s umelými mliekami a oddeleným ošetrovaním matky a novorodenca. Preto Vám v druhej časti nášho materiálu vysvetlíme hlavné zásady techniky úspešného dojčenia. Zároveň upozorníme na najbežnejšie problémy, s ktorými sa  mamička môže stretnúť.

I. Nenechajte sa pri prvých problémoch odradiť od dojčenia !

Rady, ktoré Vám budú dávať Vaši príbuzní, priateľky a  nezriedka aj zdravotnícki pracovníci, nemusia byť správne. Vo verejnosti sú bohužiaľ ešte stále zakorenené mylné a prekonané názory z predchádzajúcich desaťročí, kedy medicínska veda nemala dostatok poznatkov o význame prirodzenej výživy malých detí.

Teraz Vám predstavíme najbežnejšie „ľudové povery“, s ktorými sa mamičky stretávajú:

  • „ Máš slabé mlieko ! “– Neexistuje slabé ani riedke mlieko! Ľudské mlieko je v porovnaní s kravským „priesvitnejšie“ také však má byť. (V laktáriu našej kliniky vyšetríme každý rok 6000 litrov materského mlieka a ešte nikdy sme nezaznamenali „riedku“ vzorku.)
  • „Máš málo mlieka ! “ Väčšina mamičiek, ktorá si myslí, že sa im tvorí málo mlieka, ho má v skutočnosti dostatok. Celý problém vzniká len nesprávnym pochopením normálnych prejavov dieťaťa. Prípadná laktačná kríza (prechodný nedostatok mlieka) sa dá zvládnuť správnou technikou dojčenia a odstránením rôznych rušivých vplyvov. Skutočná neschopnosť vytvárať dostatok mlieka je extrémne zriedkavá – vyskytuje sa asi len u jednej ženy z desať tisíc.
  •  „ Od hladu ti kaká na zeleno, veď ho netráp a kúp mu práškové mlieko! “ Nezmysel ! Zelená stolica nie je hladová! Zelené sfarbenie stolice je známkou toho, že dieťa je kŕmené prevažne predným mliekom (mlieko, ktoré si dieťa vytiahne v úvode dojčenia), ak matka počas jednej dávky kŕmi z oboch prsníkov. Pri dojčení treba najprv vyprázdniť úplne jeden prsník (tak dieťa dostane nielen predné, ale aj zadné mlieko), až potom ponúknuť aj druhý prsník.
  • „Čo ho stále nadájaš len tým mliekom, veď mu daj aj nejaký čajík, alebo trochu džúsu, v tom sú vitamíny! “ Nezmysel !V prvom polroku života plne dojčené dieťa nepotrebuje okrem materského mlieka žiadne nápoje ani žiadnu tuhú stravu. Nepotrebuje ani čaje ani džúsy ani vodu. Prvých šesť mesiacov života má byť na jedálnom lístku dieťaťa jediná položka – materské mlieko, a to ako od hladu, tak aj od smädu. Plne dojčené dieťa matky s vyrovnanou stravou nepotrebuje ani žiadne vitamínové prípravky – výnimku tvoria len kvapky s vitamínom D a K.
  • „Jój, či má naduté bruško, daj mu feniklového čajíka, nech sa vyprdká. “ Ak má dieťa problémy s odchodom vetrov (naduté bolestivé bruško), nedávajte mu feniklový čaj, ale vypite ho sama (účinné látky sa Vám dostanú do mlieka).
  • „ S tými nulkami snáď nechceš dojčiť, kŕm ho radšej rovno z fľaše!“ Omyl, veľkosť prsníkov nesúvisí so schopnosťou tvoriť mlieko. Veľkosť prsníkov určuje množstvo tukového tkaniva, nie veľkosť tkaniva produkujúceho mlieko. Takisto ženy s vpáčenými alebo plochými bradavkami dokážu normálne dojčiť.
  • Dojčenie nedeformuje prsníky, naopak pomáha odbúrať nadbytočné kilogramy.
  • Dojčenie nespôsobuje ovisnutie prsníkov. Tieto zmeny prebiehajú v dôsledku gravidity samotnej. Rovnaké sú aj u matiek, ktoré svoje dieťa hneď po pôrode začnú kŕmiť umelým mliekom.
  •  Pričasté umývanie je zbytočné, nepoužívajte mydlo (to odstráni ochrannú vrstvu tuku na ich povrchu). Matka by si po dojčení mala nechať bradavky uschnúť na vzduchu.
  • Ak v 2.-3. týždni po pôrode prsníky zmäknú, neznamená to, že matka stráca mlieko! Je to len známka toho, že prsníky sa „upokojili“ a sú pripravené na dojčenie.
  • Bolestivé bradavky s trhlinkami nie sú dôvodom na prerušenie dojčenia – sú len známkou chybnej techniky dojčenia. Po odstránení chýb v technike ťažkosti do 24-48 hodín ustúpia.
  • Váženie dieťaťa pred a po dojčení je zbytočné a škodlivé. Dávka mlieka sa od kŕmenia ku kŕmeniu mení, okrem toho stres z váženia (mám dosť mlieka ?) môže u matky brzdiť uvolňovanie mlieka. Dojčené deti rastú podľa „individuálneho plánu“. Niektoré priberajú pravidelne, u iných sa striedajú fázy rastového pokoja a hmotnostných skokov.

Pomalé priberanie nie je dôvodom na dokrmovanie umelým mliekom – je dôvodom na skontrolovanie techniky dojčenia.

II. Technika dojčenia – hlavné zásady

Stimulovanie tvorby mlieka: Najsilnejším podnetom na tvorbu mlieka je vyprázdňovanie prsníkov a ich dráždenie pitím dieťaťa. Čím častejšie sa dieťa prikladá a čím viac pije, tým viac mlieka sa tvorí. So skracujúcou sa dobou dojčenia (predčasné odňatie dieťaťa od prsníka) alebo klesajúcou frekvenciou prikladania sa tvorba mlieka zmenšuje. Stres a nedôvera vo vlastnú schopnosť dojčiť oslabuje tiež tvorbu mlieka. Pohoda matky, stála prítomnosť dieťaťa, blízky telesný kontakt matky a dieťaťa tvorbu mlieka posilňujú.

Vystrekovací (let-down) reflex: Dráždenie bradavky a dvorca ústami dieťaťa vyvoláva reflexné stiahnutie svalových vlákien v prsníku, ktoré vytláča mlieko smerom k bradavke, prípadne až von z prsníka. Postupom času sa tento reflex zvýrazňuje. U mnohých dojčiacich žien sa mlieko uvolňuje už pri pohľade na dieťa, začutí jeho plaču, alebo dokonca len pri pomyslení na dieťa. Stres, strach a nedôvera vo vlastnú schopnosť dojčiť oslabuje vystrekovací reflex. Pohoda a možnosť naplno sa sústrediť na dieťa a precítiť jeho blízkosť vystrekovací reflex posilňujú.

Správne uchopenie prsníka: Mlieko sa nachádza v dvorci prsníka, nie v bradavke. Dieťa preto musí do úst uchopiť nielen bradavku, ale aj väčšiu časť dvorca. Dieťa pri pití stláča dvorec prsníka dolnou čeľusťou a jazykom ho zároveň masíruje smerom k bradavke. Ústa má pritom doširoka otvorené, bradička sa tesne dotýka matkinho prsníka a pery má zatlačené dozadu (pod dolnou perou možno občas zazrieť „pracujúci“ jazýček). Líca má zaokrúhlené (nie vtiahnuté), niektoré deti pri pití „kývu“ ušami. Pitie nebolí. Chybou je, ak má dieťa málo otvorené ústa a cmúľa iba bradavku. Chybné uchopenie môže mať za následok bolestivosť bradaviek.

Pre dobré uchopenie prsníka je dôležitá správna poloha. Existuje viacej vhodných polôh, každá dvojica matka-dieťa si nakoniec najde takú, ktorá im najviac vyhovuje. Dôležité sú však nasledovné zásady: Matka musí sedieť pohodlne, nie nachýlená dopredu. Dieťa prikladáme k prsníku, nie prsník k dieťaťu. Matka by mala držať dieťa čo najbližšie k svojmu telu a umožniť mu, aby samo uchopilo čo najväčšiu časť prsníka – musí byť tesne pri matke a mať dostatočnú voľnosť pohybu. Pozor, aj keď mu podopierate hlavičku, musí mať voľnosť, aby mohlo hľadať prsník. Dieťa musí byť obrátené tvárou k prsníku, aby nemuselo otáčať hlavu. Nos dieťaťa by mal byť na úrovni bradavky, hlava v miernom záklone. Nedávať dieťaťu prsník do úst, musí si ho násť samo. Prsník netreba odťahovať dieťaťu od nosa. „Cigaretové“ držanie prsníka v dobrej snahe odtiahnuť prsník od nošteka spôsobuje povyťahovanie prsníka z úst, a tým znemožňuje dobré prisatie.

III. Pre dostatočnú tvorbu mlieka je dôležité:

Priložte si dieťa k prsníku v priebehu prvej hodiny po pôrode. Niektoré deti začnú sať hneď po narodení, iné až o niekoľko hodín. Priložte si dieťa, aj keď  Vám ešte neodteká mlieko. Dráždenie prsníka saním stimuluje uvolňovanie mlieka a zároveň vyvoláva sťahy maternice, a tak uľahčuje odlúčenie placenty.

Buďte čo najviac v bezprostrednom kontakte (koža na kožu) s dieťaťomBlízkosť mamy, jej dotyky, teplo, vôňa a hlas pôsobia na dieťa upokojujúco a dávajú mu pocit bezpečia. Blízkosť dieťaťa, jeho dotyky, vôňa a plač stimulujú u mamičky tvorbu mlieka. Odlúčenie od matky je veľkým stresom pre dieťa a zároveň brzdí uvoľňovanie mlieka. Dieťa by malo spať pri matke.

Dieťa má piť tak často a tak dlho, ako si to samo želá. Každé dieťa je iné – niektoré pije 6-krát iné až 15-krát za 24 hodín. Niektoré si dávku vypije za 5 minút, iné za 40 minút. Niektoré pije rovnomerne, iné si robia v pití malé prestávky. Presné harmonogramy a časové limity kŕmenia sú prekonaným nezmyslom ! Ak je dobre prisaté, nemôže ani dlhšie trvajúce dojčenie poškodiť bradavky. Naopak – dojčenie bez obmedzenia znižuje riziko zdurenia prsníkov a matky sa pri ňom lepšie cítia.

Hladné dieťa  začína sliniť, pohybuje rukami smerom k ústam, obracia hlavu zo strany na stranu. Vtedy by mu mala matka ponúknuť prsník. Dieťa sa má priložiť ešte skôr než začne plakať – plač je už posledný zúfalý signál. Neodkladajte dieťa od prsníka skôr, ako Vám oznámi, že malo dosť. Spoznáte to podľa toho, že pustí prsník a viac ho nechce, prípadne na prsníku zaspí. Ak potom odkladáte dieťa od prsníka, zrušte sanie tak, že vložíte prst medzi jazyk a bradavku, aby sa zabránilo jej poškodeniu. Dieťa by malo najprv vypiť „do dna“ jeden prsník a až potom prejsť na druhý.

Odstráňte vplyvy rušiace úspešné dojčenie: používanie cumlíkov, dokrmovanie z fľaše, obmedzovanie dĺžky dojčenia a kŕmenie podľa harmonogramu.

Niekedy deti sajú len pre potešenie, aj keď nie sú hladné. (Používajú prsník ako cumlík). Treba im to umožniť. Takéto sanie stimuluje u matky tvorbu mlieka a dieťa sa upokojí.

Nepoužívajte cumlík !!!
Používanie cumlíka zhoršuje úspešnosť dojčenia a zvyšuje riziko zápalu stredného ucha.
 

Pamätajte, že po pôrode je Vašou hlavnou úlohou starostlivosť o dieťa. Kariéra, domáce práce a spoločenské podujatia môžu počkať. Nenechajte sa vyviesť z pohody a venujte sa naplno svojmu materstvu.

V dojčení pokračujte aj po zavedení príkrmov po šiestom mesiaci veku. Dojčite ho aspoň do 12 mesiacov veku. môžte ho však prikrmovať materským mliekom až do 2.-3. roku života. Pri zavádzaní príkrmov do stravy pamätajte, že príkrm spočiatku nemá nahrádzať mliečnu dávku – má byť „zákuskom“ po predchádzajúcom nadojčení.

Prečo dojčiťDojčenie ako prirodzená metóda antikoncepcie