Výživa detí v druhom a treťom roku života

27. januára 2016

Výživa detí v druhom a treťom roku života

 

Po prvom roku života dochádza k výrazným zmenám v spôsobe výživy. Deti už neprijímajú stravu iba pasívne, ale sami začínajú o vlastnej výžive rozhodovať. I vo výžive sa tak prejavuje ich osobnosť. Preto musia byť vedené tak, aby pochopili neskôr dôležitosť správnej výživy pre ich rast a vývoj, naučili sa zásady správnej výživy a utvrdili si správne stravovacie návyky.

Hlavne však rodičia a starí rodičia by mali vedieť, že veku nenáležité zloženie stravy, zlé stravovacie návyky, nepravidelný stravovací režim, zvýšený kalorický príjem a znížený pohyb už najmenších detí má za následok stále častejšie zdravotné problémy. V detskom veku je to nechutenstvo, alebo prejedanie sa, bolesti bruška, zápcha, hnačky, ale i bolesti hlavy, chudokrvnosť, rôzne formy alergie.

V neskoršom veku za následok zlej výživy považujeme rôzne formy alergie, obezitu, anorexiu, osteoporózu, vysoký cholesterol a s tým súvisiace ochorenia srdcovocievneho systému, nádorové ochorenia a to predovšetkým rakovinu hrubého čreva.

     Po 1. roku života sa dieťa učí rozprávať, chodiť, buduje si sociálne vzťahy. Začína si držať hrnček, v druhom roku jesť lyžicou, neskôr príborom.

Nakoľko sa znižuje rast v tomto období, znižuje sa i chuť k jedlu. Hlavne mamičky si robia starosti, keď ich dobre papajúce dojča sa stane horším jedákom v období batoľaťa.

U dieťaťa sa zvyšuje záujem o okolie a klesá záujem o jedlo. Ide o prechodné obdobie. Jedlo by preto nemalo byť používané ako výchovný prostriedok k udržaniu poslušnosti a autority. Ale ani ako určitý prejav priazne vedúci k ústupkom.

Deťom treba ponúkať pestré jedlá rôznej chuti. Pri jedle začínajú používať iné zmysly ako iba chuť. Menšie deti nemajú rady príliš teplé jedlá, uprednostňujú ich  mierne teplú formu. Niektoré jedlá odmietajú skôr pre ich vôňu či pach ako chuť.

Deti by mali jesť tak, že im nevisia nôžky a nemôžu s nimi húpať. Tanier a teda stôl nemajú mať na úrovni hrudníka, ale nižšie. To sa dá dosiahnuť vo vhodných stoličkách.

Dieťa medzi 1. a 2. rokom nemá dostať žiadne malé pevné kúsky potravy, ktoré by mohlo vdýchnuť ( oriešky, cukríky, kúsky mrkvy ). Nemalo by nikdy jesť bez prítomnosti dospelej osoby. Nemalo by jesť ani v aute, kedy je s ním iba vodič, ktorý mu v prípade potreby nemôže rýchlo pomôcť.

Pri jedle má mať kľud, pretože si určite neobľúbi jedlo, počas ktorého ja kárané. Nemôžeme používať ani argument, že jeho neobľúbené jedlo je „ zdravé “. Dieťa si môže vytvoriť predstavu, že zdravé potraviny sú skôr nechutné a že sa potraviny delia na „ dobré ”

a „ zdravé “.

     Základné zloženie stravy hlavne v prvom polroku druhého roku života je síce pestrejšie, no neznamená to, že po pomerne prísnom období výživy v 1. roku života dieťatku ponúkneme odrazu všetko a čo najskôr.

Medzi 1. a 2. rokom života  by malo dieťatko vypiť asi 500 ml mlieka ( alebo mliečnych výrobkov ). Pritom 100 ml mlieka zodpovedá 1 plátku syra ( 15g ), alebo 30g mäkkého syra ( tvaroh, žervé ). 100g jogurtu  zodpovedá približne 150 ml mlieka.

U dojčených detí pokračujeme v dojčení podľa toho, či to matke alebo dieťaťu vyhovuje. Pri priemernej tvorbe 0,5 l denne  v tomto období materské mlieko poskytuje 1/3 potrebnej energie a bielkovín. Materské mlieko kombinujeme v strave i s inými mliečnymi výrobkami. V prvých dvoch až troch rokoch deťom nepodávame mlieko so zníženým obsahom tuku. Preto si povieme niečo o mlieku konzumnom ( kravskom ) všeobecne.

Mlieko a mliečne výrobky patria k základným potravinám vo výžive obyvateľstva a hlavne vo výžive detí sú nesmierne dôležité.

Jednou z najdôležitejších nutričných zložiek sú mliečne bielkoviny, ktoré obsahujú 18 z 22 známych esenciálnych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Tieto esenciálne aminokyseliny si organizmus nevie vytvoriť sám, a preto ich musí prijať v potrave. Mliečne bielkoviny sú aj neoddeliteľnou súčasťou enzýmov a hormónov.

Okrem bielkovín je významnou zložkou mlieka tuk. V 1 litri plnotučného mlieka sa nachádza 30 – 40g tuku. Mliečny tuk je jemne rozptýlený vo forme emulzie a je preto z hľadiska výživy v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi veľmi dobre vstrebateľný a stráviteľný. Mastné kyseliny tvoria až 85 % mliečneho tuku a je ich viac ako 140. V mliečnom tuku sú rozpustené vitamíny A, D ( D vitamín sa zúčastňuje na metabolizme vápnika a jeho ukladania do kostí.), E a K.

Povrch tukových guľôčok je pokrytý obalom, ktorý tvorí lecitín. Lecitín je dôležitým faktorom znižovania cholesterolu v krvi.

Podľa množstva tuku v konzumnom mlieku rozlišujeme :

– mlieko plnotučné štandardizované –          mlieko s obsahom tuku najmenej  3,50 %

– mlieko čiastočne odtučnené – polotučné – mlieko s obsahom tuku najmenej 1,50  %

a  najviac 1,80 %

– mlieko odtučnené ( odstredené ) – nízkotučné – mlieko s obsahom tuku najviac 0,5 %. Mliečny tuk sa od mlieka oddeľuje vo forme sladkej alebo kyslej smotany, alebo sa spracováva na maslo.

Preto deťom do 3. roku života nepodávame odtučnené mliečne výrobky, aby sme ich neochudobnili o mastné kyseliny a  vitamíny rozpustné v tukoch.

                     Z cukrov sa v mlieku nachádza laktóza – mliečny cukor, ktorá je ľahko stráviteľná a je tiež zdrojom energie. Pri trávení prichádza laktóza neporušená až do tenkého čreva, kde priaznivo ovplyvňuje črevnú mikroflóru  a absorpciu a využitie vápnika , horčíka a fosforu. Laktóza tvorí najdôležitejšiu zložku pri výrobe kyslo mliečnych výrobkov, nakoľko jej fermentáciou vzniká okrem iných produktov najmä kyselina mliečna, ovplyvňujúca chuť, ale aj nutričné a dietetické vlastnosti týchto výrobkov.

Laktóza sa štiepi enzýmom laktáza na glukózu a galaktózu. Enzým laktázu produkujú bunky výstelky tenkého čreva. U určitej časti populácie ( po 3. roku života asi u každého 6. dieťaťa a u 10% dospelých ) poznáme geneticky podmienenú nedostatočné tvorbu laktázy, čo má za následok intoleranciu laktózy. Intolerancia laktózy sa prejaví neznášanlivosťou mlieka, a to nafukovaním, bolesťami brucha  prípadne hnačkou. Ale títo jedinci znášajú dobre ostatné výrobky z mlieka, kde je väčšia časť laktózy prekvasená na k. mliečnu a iné látky : cmar,  smotanu, kyslo-mliečne výrobky, tvrdé syry.

Ďalej mlieko obsahuje dostatok ďalších vitamínov a minerálov. Predovšetkým obsahuje vo väčšom množstve vápnik, horčík a fosfor, ktoré sú dôležité pre stavbu kostí a zubov.  Proces vstrebávania vápnika je ovplyvnený o.i. jeho množstvom v potrave a práve v mlieku a mliečnych výrobkoch  sa vápnik nachádza v dobre využiteľnej forme, z ktorej sa veľmi dobre vstrebáva do organizmu. Mliečne výrobky sú i v tomto veku najdôležitejším zdrojom vápnika.

Mlieko a mliečne výrobky poskytujú aj vitamíny zo skupiny B, jód a zinok.

Mlieko a mliekarenské výrobky rozdeľujeme na:

–         konzumné mlieko a výrobky na báze tekutého mlieka

–         maslo

–         kyslomliečne výrobky

–         smotany

–         tvaroh a tvarohové výrobky

–         syry prírodné a topené

–         mrazené mliečne a smotanové krémy

       Konzumné mlieko či polo alebo plnotučné má trvanlivosť od 1 dňa až 3 mesiace, balené je do polyetylénových vrecúšok, skla alebo kartónu.

Tepelne spracované môže byť pasterizované ( zohrieva sa na teplotu 72˚ C ) alebo uperizované ( krátkodobá ultrapasterizácia pri 135˚ – 140˚ C ) s predĺženou trvanlivosťou.

Pre deti sa preto odporúča skôr mlieko pasterizované ( kratšia doba trvanlivosti ). Trvanlivé mlieko s predĺženou dobou  sa nemá používať denne. Vysoká teplota znižuje hlavne obsah vitamínov.

Pasterizované a uperizované mlieko už neprevárame.

Mlieko a jogurty nezahlieňujú. Je to povera. Potvrdzuje to i najnovšia odborná literatúra ako i pediatri – gastroenterológovia. Naopak bovinný ( kravský ) laktoferín stimuluje ochrannú vrstvu žalúdka, preto treba piť mlieko napr. pri zápaloch dýchacích ciest a prehĺtaní hlienu z nosa, či pri antibiotickej liečbe.

Maslo patrí medzi tradičné mliekarenské výrobky. Názory  odborníkov na význam mliečneho tuku vo výžive sú rôzne. Poznáme i obdobia, kedy boli preferované rastlinné tuky (rastlinné maslo ) na úkor živočíšnych ( kravské maslo ). Odporúčam preto (  podľa odbornej literatúry ) ich  rovnomerné zastúpenie.  Hoci mliečny tuk je ľahšie stráviteľný a má aj celý rad už spomínaných biologicky významných látok, vitamínov, fosfolipidov a pod. jeho mastné kyseliny sú pestrejšie a úplnejšie.

       Kyslomliečne výrobky majú nesmiernu nutrično – fyziologickú hodnotu, dietetické účinky a širokú variabilitu senzorických vlastností. Rozhodujúce vlastnosti kyslomliečnych výrobkov ovplyvňuje zloženie ich mikroflóry. V týchto výrobkoch je čiastočne odbúraná laktóza, vyzrážané bielkoviny, čo zapríčiňuje výbornú a ľahkú stráviteľnosť. Samotné mliečne kultúry potláčajú mikroorganizmy vyvolávajúce hnilobné procesy v čreve.

Patria sem jogurty ( prednosť majú kultúry vyrábajúce pravotočivú kyselinu mliečnu (L+ ), kefír ( je to kysnutý a kvasený mliečny nápoj ), kefírové mlieko ( má nižší počet živých mikroorganizmov ako kefír),  acidofilné mlieko, zakysanka.

Smotany poznáme sladké s obsahom tuku 10-12-33% – šľahačka, kyslé s obsahom tuku 16%. Smotana s predĺženou trvanlivosťou, a patrí sem pre úplnosť i kapučíno do kávy.

         Tvaroh je mliečny výrobok a patrí do skupiny čerstvých nezrejúcich kyslých syrov. Na predĺženie jeho trvanlivosti tvarohu a tvarohových výrobkov sa používa termizácia ( zahriatie na 50˚- 75˚ C v trvaní najmenej 20 sekúnd. Na báze tvarohu sa vyrábajú nátierky a peny, ktoré sú ľahké a veľmi dobre stráviteľné.

Syry prírodné a topené sú  tiež koncentrát mliečnej bielkoviny. Oproti tvarohu, ako aj ostaným výrobkom, má syr ten význam, že jeho trvanlivosť aj spôsob úschovy sa približuje maximálne nárokom spotrebiteľa.

Syry rozdeľujeme na prírodné ( tepelne neupravované ) a na syry tavené.

Prírodné syry poznáme kyslé olomoucké syrečky, plesňové syry, bylinkové srvátkové syry atď.) a sladké syry ( čerstvé syry, krémové, smotanové, maslové,  syry na povrchu s mazom sú mäkké syry, syry s plesňovým povrchom sú mäkké solené syry, ementálske syry… ).

Topené syry sa vyrábajú z prírodných syrov, masla alebo smotany, ďalších prísad a topiacich solí.

Viete čo je tento symbol? „ t. v suš.” Je číslo, ktoré udáva obsah tuku v sušine v %. Ide o množstvo tuku, ktoré zostane v syre, ak odoberieme všetku vodu.

„ Absolútne množstvo tuku ” je však vždy nižšie.  U niektorých syrov predstavuje asi polovicu tuku v sušine, u tvrdých syrov je to viac asi dve tretiny.

Pre deti sa odporúčajú syry, ktoré obsahujú maximálne 25 % absolútneho množstva tuku, alebo tvrdé syry s maximálne 45 % tuku v sušine.

Už vo veku dovŕšeného 7. mesiaca zavádzame do stravy obilniny obsahujúce lepok ( gliadín, glutén). Podávame obilnú kašu, múku v podobe bezvaječných  cestovín, najprv biele neskôr celozrnné pečivo, chlieb. Medzi obilniny patrí i ryža. Po 1. roku môžeme chlieb na raňajky vymeniť za 25 g ovsených vločiek. V tomto veku  minimálne ½ celkového množstva chleba a cestovín má byť pripravená z jemne mletej celozrnnej múky.

Obilniny poskytujú najväčšiu časť denného príjmu energie, a to vo forme škrobov, nie tukov. Tiež obsahujú veľa minerálov a vitamínov hlavne vitamín B1 – tiamín. Vitamín B1 je dôležitý okrem iného pre funkciu nervového systému a zmyslových orgánov. Najviac ho je v obilných zrnách vo vonkajšej vrstve obalu. Preto sa kladie taký dôraz na celozrnné výrobky. B1 vitamín sa nachádza i v strukovinách, vnútornostiach a chudom bravčovom mäse.

Dieťa vo veku 2 -3 rokov má mať 3 – 4 porcie zo skupiny obilninových výrobkov. Väčšia časť z nich by mala byť celozrnná, pretože obsahujú viac vlákniny, minerálov a vitamínov ako výrobky z bielej múky. Takáto 1 porcia je  napríklad : ½ krajca chleba = 15 -20g, alebo ½  rožka, alebo ½ hrnčeka varených cestovín alebo ryže, alebo 2 knedlíky.

             Zemiaky sú rovnako veľmi dôležité pre obsah energie vo forme škrobu, bez tuku a sú zdrojom C vitamínu.

              Zeleninu a ovocie podávame podľa známeho hesla „ 5 x denne “, to znamená zeleninu alebo ovocie pri každom jedle.

              Mäso, ryby, hydinu, vajíčka alebo strukoviny podávame tiež denne. Mäso je dôležitý zdroj živočíšnych bielkovín a železa. Mäso podávame v množstve približne 3 polievkových lyžíc. Po prvom roku možno zaradiť  teľacie mäso a občas i chudé bravčové. Vyprážané jedlo nepatrí do výživy dieťaťa vôbec. Po prvom roku môže dieťatko dostať kúsok šunky ( hydinovej či bravčovej ). Ale párky, salámy a paštéty treba rozhodne vynechať.

Použitie soli má byť obmedzené.

Pitný režim je veľmi dôležitý. 1 ročné dieťa potrebuje 120 – 135 ml tekutín na 1 kg hmotnosti na 1 deň ( celkovo 1 150 – 1 300 ml na deň ).

2 ročné dieťa potrebuje  115 – 125 ml tekutín na 1 kg hmotnosti na 1 deň ( celkovo 1 350 – 1 500 ml na deň ).

4 ročné dieťa potrebuje  100 – 110 ml tekutín na 1 kg hmotnosti na 1 deň ( celkovo 1 600 – 1 800 ml na deň ).

V dojčenskom a batolivom veku sa častejšie stretávame so zvýšeným pocitom smädu v súvislosti s faktormi vonkajšieho prostredia, ktoré kladú na dieťatko väčšie nároky – v zime  sú to prekúrené byty a sucho ( nízka vlhkosť ) v nich. Dochádza tu k stratám tekutín kožou a sliznicami, čo si organizmus žiada doplniť. V lete zasa prehriatie organizmu.

Dieťatko, ktoré je motoricky veľmi aktívne, tiež potrebuje viac tekutín.

Problém pitia býva spojený aj s celkovým celodenným zložením prijímanej stravy a pitným režimom počas dňa. Deti treba učiť základným návykom i v príjme tekutín. A tu sa robí veľa chýb, pretože dieťa má vypiť už dopoludnia približne polovicu celkového denného množstva tekutín, a nie navečer a v noci.

Pitie sladkého čaju a sladených džúsikov tiež vedie k začarovanému kruhu nadmerného príjmu tekutín a zvýšeného smädu. Nakoľko organizmus musí nadmerný cukor spracovať a na to potrebuje vodu. Tieto deti strácajú chuť do jedla, často bývajú chudokrvné.

Nadmerný príjem tekutín, zlozvyk držať „ obľúbenú hračku  – dojčenskú fľašu  ”  dojčiat a batoliat  môže viesť až k príznakom otravy vodou, pretože tak dostanú často nekontrolovateľné množstvo vody. Problém denného či nočného nadmerného pitia prevažne sladkých tekutín je v našej detskej populácii tiež zlozvykom. Často krát si takto najmenšie deti hlavne v noci vynucujú pozornosť a prítomnosť rodičov, hlavne mamičky.

Aby sme z detí nevychovali „ sladičov “, podávame im vodu,  po 7. mesiaci riedené čerstvé ovocné šťavy.

V priebehu dňa má mať dieťatko pečivo – rožok či inú potravinu do ruky, i preto, aby sa naučilo žuť Slané čipsy, hranolky, maslové zákusky a pizza nepatria do zdravej výživy a ohrozujú priam zdravie v tomto veku.

Jedálniček v  1.- 2. roku :

  1. raňajky tvoria 25 % celkovej dennej potravy : pred alebo po hutnej strave dieťatko dostane materské alebo umelé mlieko – formulu ( najlepšie do 3 rokov života ). Na raňajky má mať chlieb alebo pečivo, maslo, džem, pomazánky, syr, ovocie alebo kúsok čerstvej zeleniny.
  2. na desiatu ( 5 % ) má mať mliečny výrobok s ovocím.
  3. obed, ako hlavné jedlo ( 40 % ), pozostáva z mäsa, rýb, vajíčok, zeleniny, strukovín a príloh ( zemiaky, ryža, cestoviny, knedlíky ) v rôznej kombinácii. Pripravíme ho z polievky a hlavného chodu. Avšak mnohé deti zvládnu dlhšie iba jeden hlavný chod. Ovocie a zelenina má byť súčasťou každého jedla.
  4. olovrant ( 5 % ) má byť zložený z mlieka, jogurtu, pečiva, surovej zeleniny a ovocia, pravdaže vhodne skombinovaných.
  5. na večeru ( 25 % ) majú deti medzi 1. a 2. rokom mať kašu s ovocím alebo zeleninou, alebo cestoviny, ryžu, zemiaky a zeleninu.

V noci, ak to dieťa vyžaduje, sa ešte dojčí.

Medzi 2. –  3. rokom sa odporúča dodržať potravinovú pyramídu:

Deti vo veku 2 -3 rokov majú prijať približne  400 ml mlieka alebo mliečnych výrobkov za deň, rozdelených do 4-5 porcií.

Pre deti v tomto veku odporúčame plnotučné mlieko, kyslé mlieko, kyslomliečne výrobky, mäkké syry ( tvaroh do 20 % tuku v sušine) a tvrdé syry ( do 45 % tuku v sušine ).

Mlieko a mliečne výrobky  majú tvoriť 3 – 4 porcie za deň ( 1 porcia je jogurt, alebo 25 – 30 g syru ).

Mäso, hydina, ryby, vajcia a strukoviny majú tvoriť 1 – 2 porcie za deň ( 1 porcia je 40g mäsa, alebo 1 vajíčko, alebo 4-5 lyžíc varených strukovín).

Zeleninu má dieťatko dostať 2 -3 porcie denne ( 1 porcia je 50 -60g).

Ovocie má mať v 2 porciách ( 1 porcia 50 -60g = menší kúsok, alebo ½ pohára ovocnej šťavy).

Obilniny majú tvoriť 3 – 4 porcie za deň ( 1 porcia je ½ krajca chlebíka, alebo ½  rožka, alebo 1/2 hrnčeka varených cestovín alebo ryže, alebo 2 knedlíky ).

I tu platí heslo zeleninu a ovocie podávať  „ 5x denne “.

Na záver pripájame ešte niekoľko dobrých rád aj pre väčšie deti. 

– Ak nechcete, aby deti niektoré potraviny jedli, tak ich nekupujte (  nadmieru sladkostí, slané tyčinky, čokoláda, chipsy, zemiakové lupienky atď.).

– Nedávajte deťom za odmenu sladkosti.

– Vyvarujte sa dávať deťom sladkosti pravidelne v rovnaký čas, napríklad po návrate zo školy, a to každodenne.

– Na stolovanie treba vyhradiť miestnosť, obvykle to býva kuchyňa  a jedáleň. Dieťa pred televízorom nemá jesť z viacerých dôvodov. Niektoré deti to rozptyľuje a zjedia málo, odmietnu jesť, lebo ich  „ to jedlo ” vyrušuje. Naopak, iné zjedia viac než v skutočnosti potrebujú.

– Nedávajte deťom väčšie porcie jedla, ako môžu skonzumovať.

– Nečítajte pri jedle, keď nechcete, aby to robilo aj vaše dieťa.

–  Treba sa vyhnúť  prílišnému dohadovaniu v dobe jedla. Neustále nabádanie a nútenie k jedlu a trebárs i dojedaniu vyvolá skôr napätie, úzkosť a opačnú reakciu. Vzniká tak začarovaný kruh. Dieťa nedoje, odíde od stola. Ako náhle ho prejde úzkosť, vráti sa mu chuť do jedla. Potom vyžaduje občerstvenie a to zasa zníži chuť pri ďalšom hlavnom jedle.

Z jedla sa nemá robiť vojna či bojisko. Takto dieťa iba od jedla odradíte.

U niektorých detí svojim naliehaním  a neustálym pobádaním k jedlu spôsobíte jeho celoživotné prejedanie sa a obezitu.

Stravovanie detí je na rodine, ktorá určuje zloženie potravy a spôsob stravovania dieťaťa a nie reklama.

 

MUDr. Katarína Vicianová  I. detská klinika LFUK a DFNsP

Výživa v prvom roku života